Pravidlá voľby pápeža jasne určujú, kto sa na nej môže zúčastniť. Nejasnosť panovala okolo kardinála, ktorý bol odsúdený Vatikánskym súdom ešte v decembri 2023. Kardinál Angelo Becciu si vtedy vypočul rozsudok: Päť rokov a šesť mesiacov odňatia slobody nepodmienečne, peňažný trest 8 000 € a doživotný zákaz zastávať verejnú funkciu.
Dôvodom trestu boli podľa rozhodnutia a neskoršieho vysvetlenia súdu dva prípady sprenevery a jeden prípad podvodu s priťažujúcimi okolnosťami. Kardinál trval na svojej nevine a zostáva na slobode až do odvolania. Ak bude uväznený, pravdepodobne pobudne v talianskom väzenskom zariadení, a to vzhľadom na zmluvné dohody medzi Talianskom a Svätou stolicou.
V súčasnosti však mediálne ožila otázka jeho možnej účasti na konkláve. Kardinál Becciu síce v septembri 2020 rezignoval na práva a výsady kardinála, no formálneho členstva v kardinálskom kolégiu sa nevzdal. Pre noviny L’Unione Sarda 22. apríla povedal: „Pápež uznal moje kardinálske výsady za nedotknuté, keďže neexistovala žiadna výslovná vôľa vylúčiť ma z konkláve ani žiadosť o moje výslovné písomné zrieknutie sa.“
Kánonické právo stanovuje, že kardináli, ktorí nie sú voličmi, majú právo zúčastniť sa na generálnych kongregáciách – stretnutí kardinálov počas vakantného Apoštolského stolca –, no nemôžu sa zúčastniť na samotnom konkláve.
Vatikán už predtým označil kardinála Becciu za neoprávneného voliť. V štatistickom prehľade kardinálskeho kolégia, ktorý aktualizovala a distribuovala Tlačová kancelária Svätej stolice pred konzistóriom v roku 2022, bol kardinál Becciu uvedený ako „nevoliteľ“ spolu s kardinálmi, ktorí dosiahli vek 80 rokov, a preto sa stali neoprávnenými voliť. Becciu však tento zoznam označil za právne irelevantný.
Podľa talianskeho denníka Domani kardinál Pietro Parolin ukázal kardinálovi Becciu list podpísaný pápežom Františkom, ktorý naznačoval, že sa na konkláve zúčastniť nemôže. Kardinál Parolin mal mať až dva takéto listy: jeden z roku 2023 a druhý z minulého mesiaca z obdobia pápežovej hospitalizácie v Nemocnici Gemelli.
Pápežov list by mal teda definitívne zodpovedať otázku, kto má zákonnú právomoc vylúčiť kardinála Becciu z konkláve.
Následne vydal kardinál Becciu vyhlásenie, v ktorom sa účasti na konkláve vzdáva: „Majúc na srdci dobro Cirkvi, ktorej som slúžil a budem naďalej slúžiť s vernosťou a láskou, ako aj aby som prispel k spoločenstvu a pokojnému priebehu konkláve, rozhodol som sa poslúchnuť tak, ako som to vždy robil, vôľu pápeža Františka a nezúčastniť sa na konkláve, pričom zostávam presvedčený o svojej nevine.“
Kardináli oznámili, že toto rozhodnutie hodnotia ako pozitívny krok k jednote a pokoju blížiaceho sa konkláve. V stručnom vyhlásení tiež uviedli, že kardinálovi Becciuovi “ďakujú za toto gesto a dúfajú, že príslušné súdne orgány budú schopné definitívne objasniť túto záležitosť.“
Pripomeňme, že kardinál Becciu bol odsúdený na základe troch bodov obžaloby:
Po prvé, kardinál Becciu investoval finančné prostriedky Štátneho sekretariátu Vatikánu, keď v rokoch 2013 a 2014 sprostredkoval investíciu 200 miliónov dolárov do „vysoko špekulatívneho“ hedžového fondu kontrolovaného finančníkom Mincionem, čo „nieslo silné kapitálové riziko“, zrejme bez riadneho povolenia na túto investíciu.
Po druhé, kardinál Becciu pod falošnou zámienkou poskytol 570 000 eur Cecilii Marognovej, žene, ktorá sa označila za „súkromnú špiónku“. Súd uviedol, že obaja boli nečestní, keď tvrdili, že peniaze budú použité na oslobodenie rehoľnej sestry, ktorá bola unesená v Afrike.
Po tretie, kardinál Becciu nelegálne previedol vatikánske finančné prostriedky na účty spoločnosti riadenej jeho bratom.
Kardinál Becciu vždy verejne trval na svojej nevine a tvrdil, že médiá „zavádzali veriacich“ „falošnými“ správami o ňom. Kardinál preto ešte v roku 2020 žaloval denník L’Espresso, no jeho žalobu súd v Sanssari na Sardínii zamietol.
Podľa Vatican News a The Pillar spracoval: Rastislav Čižik
