Mesiac október je mesiacom ruženca, lebo práve 7. októbra si v liturgickom kalendári pripomíname sviatok Panny Márie Ružencovej. Tento sviatok má pôvod v 16. storočí, keď Európu ohrozovali vojská Osmanskej ríše. Rozhodujúca námorná bitka sa odohrala 7. októbra 1571 v Iónskom mori pri meste Lepanto. Katolícke vojsko pod vedením Dona Juana de Austria odvrátilo útok odhodlaných Osmanov vedených Ali Pašom. Vtedajší pápež svätý Pius V. vyzýval celý katolícky svet modliť sa ruženec. Sám sa spolu s kardinálmi a Božím ľudom zhromaždili v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, kde sa spolu modlili za víťazstvo. Neskôr z vďaky za víťazstvo pápež zaviedol sviatok Panny Márie Ružencovej.
Pohnuté časy, podobné tým, keď Európu ohrozovali osmanskí Turci, zažívala aj kysucká obec Svrčinovec počas 2. svetovej vojny, keď bola na krátku dobu zabratá Poľskom a neskôr cez ňu prechádzal front. Aj keď situácia nebola ľahká, miestni obyvatelia sa odhodlali k výstavbe nového kamenného kostola, keďže obec sa rozrástla. Dovtedy nemali k dispozícii vlastný duchovný stánok, a tak dochádzali do farského kostola v susednej obci Čierne.
Svrčinovčania si nevybrali kameň ako stavebný materiál náhodne; v okolí obce sa dodnes nachádza veľa kameňa. Keďže kysucký ľud má dlhú tradíciu mariánskej úcty, obyvatelia Svrčinovca sa rozhodli zasvätiť nový kostol Panne Márii Ružencovej. Stavebného materiálu mali dostatok, no trpeli nedostatkom financií. Navzdory všetkým komplikáciám sa im podarilo aj vďaka krajanom žijúcich v Amerike vyzbierať peniaze a z vysokej chrámovej veže sa mohol rozliehať hlahol troch zvonov.
Najmenší z nich zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi, ktorý kedysi visel v drevenej kaplnke, darovali v roku 1804 rodáci žijúci vo Philadelphii. Tento zvon ladením f2 s priemerom úderového venca 550 mm, výškou zvona 500 mm a hmotnosťou 100 kg bol vyrobený zo zvonoviny a odlial ho František Knobloch v Žiline.
Dva väčšie zvony sa od najmenšieho odlišujú nielen veľkosťou, ale aj špecifickým materiálom, z ktorého sú vyrobené. Oceľ, z ktorej sú odliate, je oproti klasickej zvonovine ťažšia, čo má za následok, že väčší oceľový zvon má vyššie ladenie oproti zvonovinovému zvonu rovnakej veľkosti.
Napríklad veľký svrčinovský zvon má 500 kg a ladenie h¹, kým zvony zo zvonoviny podobnej hmotnosti sa pohybujú v ladeniach od gis¹ po a¹. Ďalšou špecifickou vlastnosťou oceľových zvonov je ich nezameniteľný matnejší zvuk, pokrytie hrdzou a jednoduchá výzdoba. Do ocele sa totiž ťažšie odlievajú rozličné detaily, a preto sú tieto zvony spravidla bez ornamentov a zväčša nesú málo textu.
Oceľové zvony sú rozšírené najmä v priemyselných oblastiach Nemecka a Česka, kde bola prítomná nemecká evanjelická komunita. Jeden z dôvodov, prečo sa na výrobu zvonov začala používať aj oceľ, spočíval v tom, že bola lacnejšia ako bronz a zároveň moderná metalurgia umožnila aj takéto jej využitie.
Oceľové zvony často vznikali ako vedľajší produkt oceliarskej výroby vo veľkých hutníckych fabrikách. Podobne to bolo aj v sliezskych Vítkoviciach, kde pracovalo veľa obyvateľov Kysúc. V roku 1941 farníci z Čierneho a Svrčinovca si ako hutníci za zvýhodnenú cenu sami odliali dva oceľové zvony pre nový kostol.
Väčší z dvojice zvonov nesie meno „JOZEF“. Priemer jeho úderového venca je 1 060 mm, vysoký je 965 mm a vyludzuje základný tón h¹. Menší menom „MÁRIA“ má priemer 600 mm, výšku 630 mm, hmotnosť asi 90 kg a ladenie c3. Obidva sú zhotovené z oceľoliatiny a okrem mena nesú nápis „GUSSTAHL FABRIK WITKOWITZ BIONWERK 1918″ (číslo 1918 je výrobné číslo). Ich montáž zrealizovali v lete roku 1942.
Príbeh a zvonenie svrčinovskych zvonov, ktoré si môžete pozrieť aj na platforme Youtube, svedčí o obetách našich predkov, ktorí boli ochotní pre stavbu Božieho domu vynaložiť mnoho síl a prostriedkov.
