Svätý Ján de Brébeuf (Jean de Brébeuf), ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 16. marca, bol prvým jezuitom, ktorý prišiel v roku 1626 do Hurónie – oblasti obývanej kmeňom Hurónov v dnešnej Kanade. Jeho misionárska činnosť a mučenícka smrť z neho urobili jedného z najvýznamnejších svätcov Kanady.
Ján sa narodil 25. marca 1593 na zámku Condé-sur-Vire vo francúzskej Normandii ako potomok starobylého šľachtického a rytierskeho rodu. Po dokončení štúdií vstúpil ako 20-ročný v Rouene do jezuitského noviciátu a v roku 1622 bol na svoje narodeniny vysvätený za kňaza. Jeho skromnosť bola taká výrazná, že najprv žiadal, aby sa ostal len jednoduchým rehoľným bratom, no predstavený ho presvedčil, aby sa stal kňazom.
O dva roky neskôr odpovedal na výzvu františkánov, ktorí hľadali pomoc pri evanjelizácii domorodých obyvateľov Severnej Ameriky. Spolu so štyrmi ďalšími jezuitmi sa v apríli 1625 vydal do Nového Francúzska a 19. júna priplával do Quebecu.
Jeho prvé stretnutie s Hurónmi nebolo jednoduché. Keď sa v roku 1626 vydal na cestu do Hurónie po Rieke svätého Vavrinca a Ottawe, domorodci si ho najprv nechceli vziať do člna – bol príliš veľký a báli sa, že bude pre nich záťažou. Napokon na to pristúpili, lebo im sľúbil, že sa počas cesty nebude hýbať. Jeho neuveriteľná fyzická sila ich však ohromila, najmä keď pomáhal niesť člny a náklad po sušine. Dali mu preto meno Echon – „muž, ktorý nesie náklad“.
Brébeuf sa rýchlo ponoril do miestneho jazyka a kultúry. Po dvoch rokoch štúdia vytvoril gramatiku jazyka, preložil katechizmus a pripravil zošit fráz, ktorý pomáhal ďalším misionárom. Hoci jeho pokroky v jazyku boli obdivuhodné, prvé ovocie misie bolo skromné – počas zimy 1628 pokrstil len niekoľko umierajúcich.
V roku 1629 sa musel misionár vrátiť do Francúzska, keďže Quebec po ďalších politických konfliktoch padol do rúk Angličanov. Dva roky strávil vyučovaním v Rouene, no hneď ako sa územie opäť dostalo pod francúzsku správu, vrátil sa. V roku 1634 sa konečne mohol vrátiť k Hurónom a opäť začal budovať misie. Založil misijné stanice a napriek náročným podmienkam pokračoval v hlásaní evanjelia.
Jeho práca nebola vždy prijímaná s nadšením. Počas epidémií osýpok a čierneho kašľa, keď zomierali najmä deti, mnohí Huróni obvinili jezuitov, že privolali choroby, aby ich mohli pokrstiť. Situácia sa vyhrotila, keď sa proti Brébeufovi i ďalším misionárom obrátili aj miestni šamani.
Od roku 1637 začali jeho odvážne a húževnaté pokusy o evanjelizáciu prinášať ovocie až do tej miery, že v roku 1649, v ktorom zomrel, bolo pokrstených 7 000 Hurónov.
V marci 1649 sa Brébeuf so spolubratom Gabrielom Lalemantom nachádzali v dedine Saint Louis, keď na ňu zaútočili Irokézi, vyzbrojení Angličanmi. Napriek šanci uniknúť zostali obaja jezuiti so svojimi kresťanskými veriacimi. Po zajatí ich vystavili krutým mučeniam: vytrhávali im nechty, prikladali im rozžeravené sekery na hrdlo a chrbát, pálili ich zaživa, do tela im pichali rozžeravené ihly, vytrhávali z nich kusy mäsa a priamo pred ich očami ho jedli, sťahovali im kožu z hlavy, polievali ich vriacou vodou a vysmievali sa z krstu. Jánovi vytrhli jazyk a pery, zmrzačili čeľuste a nakoniec mu otvorili hrudník a vytrhli srdce.
Zomrel 16. marca 1649 vo veku 55 rokov, po 20 rokoch misionárskej služby medzi Hurónmi.
Ján de Brébeuf bol pápežom Piom XI. blahorečený 12. júna 1925 a svätorečený 29. júna 1930. Pápež Pius XII. ho 16. októbra 1940 vyhlásil za patróna Kanady.
Po jeho smrti začali veriaci hovoriť o zázrakoch na jeho príhovor. Catherine de Saint-Augustin mala zjavenie, v ktorom sa jej Brébeuf zjavil a stal sa jej duchovným poradcom. Traduje sa, že časť jeho relikvií – konkrétne kosť – bola rozomletá a podaná v nápoji ťažko chorému mužovi, ktorý sa uzdravil. Podobne bola oslobodená žena posadnutá zlým duchom, keď jej priložili Brébeufovu rebrovú kosť.
Jeho relikvie používali aj rehoľné sestry pri starostlivosti o ranených protestantských vojakov, ktorí podľa svedectiev pociťovali uzdravenie nielen fyzické, ale aj duchovné, a mnohí vďaka tomu konvertovali na katolicizmus.
Pravdepodobne je autorom najstaršej kanadskej koledy „Jesous Ahatonhia“ (Ježiš sa narodil), ktorú napísal v hurónskom jazyku a ktorá prináša posolstvo o narodení Spasiteľa do kultúry domorodých obyvateľov.
Práve Brébeufovi sa pripisuje pomenovanie lakrosu – hry, ktorú hrávali domorodci a ktorá mu pripomínala biskupskú palicu (fr. crosse).
