Čas na prelome mája a júna je príznačným obdobím, keď množstvo detí pristupuje prvýkrát k svätej spovedi a k prijatiu Eucharistie. Chlapci v oblekoch, dievčatá v pekných bielych šatách prichádzajú ku Kristovi ako ženích a nevesta v ozdobených chrámoch, v kruhu rodiny a veriacich. Je to veľká slávnosť spojená s leskom a darčekmi, ktorá nám ukazuje, že sa deje niečo výnimočné.
Výnimočné a na celý život?
Počas pôsobenia vo väčšej mestskej farnosti mi skúsenosť ukázala, že tento lesk, táto slávnosť v mnohých srdciach skončí veľmi rýchlo po nedeľnej slávnosti. Z množstva detí ostane „verných“ iba čiastka a v ostatných laviciach v chráme sa vymenia rodičia s deťmi, ktoré sa v septembri prihlásia na prípravu k sviatostiam v nasledujúcom roku. Už známe tváre vymenia nové a prvé sväté prijímanie sa v mnohých detských dušiach stane na dlhšiu dobu aj posledným.
„Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mt 19,14)
Vo Svätom písme vidíme jasnú inštrukciu, aby sme deti prinášali Bohu, a to aj robíme, veď sme ich priviedli k sviatostiam. Ale nie je to málo, stačí ich len prihlásiť a vydržať rok?
Istý kňaz, ktorý vo svojej farnosti pripravoval slávnosť prvej svätej spovede, urobil zaujímavú vec. Pred začatím celej nedeľnej slávnosti najprv v chráme prebehla spoveď detí. Tieto deti však ku kňazovi mali priviesť za ruku ich otcovia. Kňaz to okomentoval slovami: „Tak ako ste ich priviedli dnes pred Krista, tak je potrebné, aby ste to robili stále, pretože ak sa vy nebudete spovedať, aj vaše deti v tom postupne prestanú vidieť zmysel.“
Nie je v tom žiadna veda. Deti napodobňujú svojich rodičov a viac ako tisíc slov je príklad, ktorý uvidia na vlastné oči. Preto ak Kristus povie: „Nechajte deti a nebráňte im,“ tak nám vlastne hovorí: „Ukážte im cestu!“
A akú cestu im ukážeme? Tú, ktorou ich od Boha odvedieme, alebo tú, ktorou ich privedieme k nemu? Svedectvo môjho života je tou cestou. Nepresvedčím nikoho o svojom šťastí, ak to nespozoruje na mne.
Zodpovednosť
Človek, ktorý berie na seba záväzok, prijíma aj zodpovednosť s tým spojenú. Poznáme to v akejkoľvek oblasti života. O čo väčšia je zodpovednosť rodiča pred Bohom, ktorý sa rozhodol priviesť svoje dieťa ku krstu a potom ďalej aj k ostatným sviatostiam. Práve toho sa to celé týka, aby sme si uvedomili zodpovednosť, ktorú sme si sami zvolili. Nedajme deťom prvé sväté prijímanie a zároveň aj poslednú šancu. Veď nech sa rozhodne samo, keď vyrastie… A veruže rozhodne, ale príklad človeka v jeho blízkosti ho nasmeruje. Robme správne rozhodnutia nielen kvôli sebe, ale aj kvôli tým okolo nás.
