A opäť to máme čierne na bielom. Mária ako Matka Cirkvi zohráva kľúčovú úlohu nielen v dejinách spásy, ale aj v osobných dejinách viery mnohých kňazov, rehoľníkov a stálych diakonov. Najnovší prieskum amerického Centra pre aplikovaný výskum apoštolátu (CARA) pri Georgetownskej univerzite, uskutočnený v spolupráci s diecézou Saginaw, prináša komplexný pohľad na to, aký vplyv má mariánska úcta na duchovné povolania.
Do prieskumu sa zapojilo vyše tisíc respondentov zo šiestich skupín – biskupi, diecézni a rehoľní kňazi, stáli diakoni, predstavení mužských a ženských reholí a vedúci diakonátneho programu.
Úcta ich sprevádzala už od detstva
Deväť z desiatich respondentov uviedlo, že s mariánskou úctou sa stretli už v detstve. Až 79 % z nich v rámci rodiny, 44 % v živote farnosti a rovnako 44 % v katolíckej škole. Najrozšírenejšou formou mariánskej úcty bolo súkromné modlenie ruženca – túto prax uviedlo 71 % opýtaných, ďalších 52 % sa ho modlieva spoločne s inými. Modlitby pred obrazmi, ikonami či sochami Panny Márie uviedlo 40 % respondentov.
Mária na ceste hľadania povolania
Mariánska úcta zohrávala významnú úlohu aj v období duchovného rozlišovania. Šesť z desiatich respondentov (59 %) uviedlo, že práve úcta k Márii im pomohla v rozpoznaní svojho povolania. Ešte vyšší podiel (71 %) je medzi tými, ktorí prešli konverziou alebo návratom ku katolíckej viere, čo len potvrdzuje mariánsku úctu ako dôležitý moment obratu.
Vyše tretina respondentov (35 %) označila mariánsky rozmer svojej rehoľnej komunity či diecézy za významný pri rozhodovaní. Viac ako štyria z desiatich (44 %) navštívili aspoň jedno mariánske pútnické miesto ešte pred vstupom do rehole či prijatia sviatosti kňazstva – najčastejšie Guadalupe (29 %), Lurdy (28 %), Fatimu (19 %) a Medžugorie (13 %).
Mariánska formácia a zasvätenie
Viac než polovica respondentov (52 %) absolvovala kurz mariológie – najčastejšie medzi diecézni kňazi (67 %) a biskupi (62 %), najmenej rehoľníčky (39 %). Iba 14 % však hodnotí mariologickú formáciu ako silnú. Napriek tomu 44 % z nich si vykonalo mariánske zasvätenie podľa svätého Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu.
Aj po rokoch vo svojej službe zostáva Mária pre duchovné osoby silnou oporou. Až 89 % respondentov má dnes „istú“ alebo „silnú“ mariánsku úctu. Pre tri štvrtiny (75 %) táto úcta výrazne posilňuje ich vernosť a radostné prežívanie povolania. Štyria z piatich (80 %) sa na Máriu často alebo veľmi často obracajú s prosbou o duchovnú pomoc. Až 80 % respondentov potvrdzuje, že ich mariánska úcta prehĺbila ich vzťah k Eucharistii.
Viac než 60 % opýtaných navštívilo mariánske pútnické miesto aj po tom, čo už prijali svoje povolanie. V popredí boli opäť Lurdy, Guadalupe a Fatima.
Osobné názvy a svedectvá
Medzi 128 mariánskymi titulmi, ktoré respondenti uviedli ako pre nich najdôležitejšie, dominovali tie s dogmatickým významom („Matka Božia“, „Nepoškvrnené počatie“), ale aj s konkrétnou zbožnosťou („Rozväzovačka uzlov“, „Matka bolestná“) či spojené s pútnickými miestami („Panna Mária Guadalupská“, „Kráľovná pokoja“). Spomedzi 31 mariánskych dogiem či doktrín najviac oslovovalo Nepoškvrnené počatie, nasledované titulmi Matka Božia (Theotokos), Nanebovzatie a Neporušené panenstvo.
Pri formovaní mariánskej úcty respondentov najviac ovplyvnili autori ako svätí Ľudovít Mária z Montfortu, Ján Pavol II., Maximilián Kolbe, Alfonz Mária de’ Liguori, ctihodný Fulton Sheen a Michael Gaitley.
Keď mali respondenti voľne opísať, ako vnímajú Máriinu úlohu vo svojom povolaní, objavovali sa často výrazy ako: sprievodkyňa, priateľka, matka, utešiteľka, orodovníčka či inšpirátorka. Mnohí ju opisujú ako „tichú spoločníčku“, ktorá ich „každodenne sprevádza na ceste povolania“ a je „oporu v službe pri oltári aj v trápení“. Jeden z respondentov uviedol: „Stojí pri mne každý deň, keď slávim svätú omšu, ako stála pri Kristovi pod krížom.“
Iný napísal: „Nepoznám deň, keď by ma opustila jej prítomnosť. Sprevádza ma aj v mojom úrade predstaveného rehole.“ Viacerí popisujú konkrétnu skúsenosť, kde „jej príhovor odstránil prekážky“, alebo ju vnímajú ako tú, ktorá „vedie k Eucharistii“ a „pomáha pri kázňach, vo vedení spoločenstva aj v osobnom raste“.
Najčastejšie citované biblické texty, ktoré formovali mariánsku spiritualitu opýtaných, pochádzajú z evanjelia podľa Lukáša (Zvestovanie Pána, Navštívenie Alžbety, Magnifikat, Narodenie Pána) a z Jánovho evanjelia (svadba v Káne či Ukrižovanie).
Spracoval Rastislav Čižik.
