Dnes si v našom františkánsko-kapucínskom kalendári pripomíname svätého Pátra Pia, kapucína zo San Giovanni Rotondo. Má aj vlastné liturgické čítania. Keďže nosil na svojom tele Kristove rany, zvané stigmy, tieto čítania sú podobné ako u svätého Františka z Assisi, a to o utrpení. Kým v evanjeliovom čítaní zaznieva opis Ježišovho utrpenia na kríži podľa Jána, prvé čítanie z Listu Galaťanom spomína Ježišove znaky, ktoré Pavol nosil na svojom tele.
Dnešný svätý nosil na svojom tele spočiatku neviditeľné stigmy; zviditeľnili sa až neskôr. Mať živé rany na tele je bezpochyby hrozné utrpenie. Myslím si však, že môj stigmatizovaný spolubrat si vytrpel oveľa viac, keď ho pre samotné rany vyšetrovali, upodozrievajúc ho, že si ich spôsobuje sám, že si ich vsugerúva… Ale ešte väčšie utrpenie prežíval, keď mu predstavení zakázali pomáhať ľudom, ktorí to potrebovali najviac: keď mu nedovolili zmierovať hriešnikov s Bohom vo svätej spovedi.
I každý kresťan vrátane nás, ak prijíma Ježišovo učenie, berie na seba aj kríž, ktorému sa tak či tak nik nevyhne – spomeňme len pacientov v nemocniciach alebo osamelé starenky či starčekov. Ak sa k nemu vládze postaviť správne, pomôže mu to dozrievať v láske k Bohu alebo i k tým, ktorí mu ho spôsobujú.
Tak ako biskup kapucín Pacifik Anton Dydycz, z ktorého pohrebu som sa vrátil predvčerom. Nebál sa smrti a utrpenie znášal trpezlivo, i keď posledné dni mal veľké bolesti.
Pôsobil 31 rokov v poľskom Drohiczyne, predtým bol poradcom generálneho ministra rádu v Ríme. Veľkorysý a štedrý muž sa vyznačoval veľkou dôverou voči človeku a láskou k ľuďom. Vďaka nemu v roku 1987 povstala Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov, keď nás bolo len tridsať – polovička starších, čo sa vrátili z komunistických väzení, a polovička nás mladších, čo sme tajne vstúpili do rádu za komunistickej totality…
Mnohých našich bratov vysvätil za diakonov i kňazov; o rok by to bolo 30 rokov, čo vysvätil za kňaza i mňa. Jemu vďačím i za svoju cestu životom – výrazne ho ovplyvnil najmä tou povestnou ohromnou dôverou.
Nech sú nám Páter Pio, otec Pacifik, ale i naši bratia kapucíni, čo nás predišli, vzorom vo všetkom, najmä v láske k ľuďom a v milosrdenstve voči nim…
