Gréckokatolícka cirkev si 18. mája liturgicky pripomína skupinu svätých mučeníkov, ktorí položili život za kresťanskú vieru. Hoci príbehy týchto mučeníkov neboli historicky prepojené, ich spoločná spomienka má hlbší symbolický význam. Všetci trpeli v tom istom období, keď Cirkev bola tvrdo prenasledovaná za cisára Décia (249 – 251).
Svätý Peter z Lampsaku
Peter pochádzal z maloázijského mesta Lampsakos. Keď ho predviedli pred miestodržiteľa Optimina, ten ho nútil vzdať sa viery a obetovať bohyni Afrodite. Peter však jasne a verejne vyznal Krista, odmietol uctievať modlu nečistoty. Nasledovalo brutálne mučenie: použili reťaze, drevené konštrukcie a koleso, no Peter všetko znášal s modlitbou. Bol napokon sťatý a Cirkev v ňom rozpoznala mučeníka.
Dionýz, Andrej a Pavol
Andrej a Pavol, pôvodom z Mezopotámie, slúžili ako vojaci pod velením veliteľa Daknona. Po príchode do Atén zatkli dvoch kresťanov Dionýza a mladú Kristínu. V skupine bol aj Nikomachos, ktorý sa spočiatku hlásil ku Kristovi, no neskôr zbabelo odpadol a priniesol obetu modlám. V tom okamihu upadol do extatického záchvatu, zomrel v zúrivosti, pričom si vlastnými zubami trhal kožu.
Na druhý deň boli Dionýza, Andreja a Pavla znovu predviedli pred súd, kde obnovili svoje vyznanie viery. Odmietli obetovať modlám a za to ich potupne vláčili ulicami a napokon ukameňovali.
Svätá Kristína
Šestnásťročná panna Kristína, ktorá pozorovala výsluch a osud Nikomacha, nahlas zvolala: „Nikomachos, prekliaty a stratený muž! Namiesto hodiny utrpenia si si zvolil večné muky!“ Prefekt prikázal, aby ju okamžite zatkli. Po zistení, že je kresťanka, ju odovzdali mužom, aby ju zneuctili. No v dome, kde bola zadržiavaná, sa zjavil anjel, ktorý svojím výzorom naplnil prítomných strachom. Muži padli pred Kristínu, prosili o odpustenie a žiadali, aby sa za nich modlila. Kristína bola napokon sťatá, nie ako obeť násilia, ale ako víťazná mučeníčka viery.
Podľa tradície Kristínu najprv zverili Andrejovi a Pavlovi, aby ju zneuctili. Keď však videli jej panenskú dôstojnosť a počuli jej slová, boli hlboko zasiahnutí. Jej rozumné a vrúcne svedectvo ich obrátilo ku Kristovi. Odmietli telesné pokušenie a prijali záväzok viery, čo napokon viedlo k ich uväzneniu a mučeníckej smrti.
Svätí Herakleios, Paulinos a Venedimos
Títo traja mučeníci pochádzali z Atén a presvedčivo ohlasovali evanjelium. Mnohých priviedli k obráteniu a odmietnutiu modlárskych praktík. Za svoju činnosť boli predvedení pred miestneho sudcu. Po mnohých mučeniach ich uvrhli do rozpálenej pece, z ktorej však vyšli zázračne neporušení, čo posilnilo vieru veriacich. Napokon ich sťali. Cirkev ich uctieva ako svätých mučeníkov.
Ich mučeníctvo nie je len svedectvom osobnej viery, ale aj dôkazom hlbokej ekleziálnej jednoty: ide o víťazstvo Cirkvi v Kristovi, ktoré sa zjavuje skrze slabých, ale verných.
