Univerzitné vydavateľstvo Oxford University Press vyhlásilo za slovo roka 2025 výraz „rage bait“, teda návnada na hnev. V oficiálnom zdôvodnení sa uvádza, že ide o internetový obsah, ktorý je zámerne provokatívny či urážlivý a má v ľuďoch vyvolať hnev preto, aby sa zvýšil počet kliknutí, komentárov a zdieľaní.
Používanie tohto termínu sa podľa lexikografov v uplynulých mesiacoch strojnásobilo a odhaľuje, ako internet ovplyvňuje naše emócie a správanie.
Analytici už bez pátosu konštatujú, že pobúrenie sa stalo tovarom. Hnev je rýchly a hlučný, nákazlivý. Algoritmy ho milujú. Reakcia prichádza na jedno kliknutie: bez zastavenia, bez námahy, bez dôsledkov. To je dôvod, prečo hnev predáva lepšie než radosť, nežnosť či obyčajná miernosť. Rýchlo zatieni všetko ostatné: obyčajný rozhovor, obyčajného človeka.
Nie je náhoda, že práve hnev sa stal slovom roka. Je zrkadlom toho, čo mnohí cítime: vyčerpanie, napätie, snaha, aby náš hlas bol vždy hlasnejší než hlas niekoho iného.
S hnevom však prichádza aj jeho tichý spoločník.
„Parasociálny“ – samota uprostred davu
Cambridgeský slovník zas označil za svoje slovo roka výraz „parasociálny“. Opisuje jednostranný vzťah, aký si človek môže vytvoriť s celebritou, influencerom, fiktívnou postavou alebo dokonca s umelou inteligenciou, ktorú osobne nepozná.
To, čo kedysi patrilo do akademických diskusií o masmédiách, sa dnes stalo každodennou realitou. Vidíme niekoho na obrazovke, počúvame o jeho živote, jeho radosti a trápení, a takto nadobúdame pocit jeho blízkosti. Ako keby nás poznal. Ako keby mu na nás záležalo.
Fenomén „parasociálneho“ vzťahu ukazuje, že aj keď sme v niektorých prípadoch sami, tak predsa cítime, že niekam patríme. Lenže to „patriť“ sa rodí bez reciprocity, bez skutočného spoločenstva.
Je to paradox digitálneho veku: nikdy sme neboli tak veľmi v kontakte, a pritom nikdy takí osamelí. Nikdy sme si tak rýchlo nevymieňali názory, a pritom tak málo naozaj počúvali. Nikdy sme nemali toľko slov v ústach, a pritom tak málo slov v srdci. Komunikujeme rýchlo, ale plytko. Reagujeme okamžite, ale bez počúvania a premýšľania.
Tieto zistenia nie sú len jazykové kuriozity. Je to duchovné volanie.
Ak svet odmeňuje tých, čo kričia najhlasnejšie, my môžeme byť tí, ktorí hľadajú cestu pokoja. Ak algoritmy živia agresiu, my môžeme vybrať láskavosť a rešpekt.
Ak kultúra vzťahov bez tváre sľubuje, že „nie ste sami“, my môžeme ukázať reálne spoločenstvo: pohľadom do očí, stiskom ruky, rozhovorom, modlitbu za konkrétneho človeka, nie za anonymný profil.
Internet ani sociálne siete nezmeníme stlačením vypínača. Hnev zo sveta nezmizne len preto, že s ním nesúhlasíme. Ale môžeme sa rozhodnúť, aké slová budeme vnášať my.
Slová formujú kultúru a kultúra formuje človeka
Slová roka sú zrkadlom. Na nás je, či sa stanú mementom.
Bol by to paradox, keby kresťania v digitálnom priestore len prijali štýl, ktorý škodí. Veď práve nám bolo povedané: „Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5,14)
Možno by bolo krásne, keby slovo nášho života nebolo „rage“, ale „grace“.
Nie hnev, ale milosť a nádej.
Ak sociálne siete dnes odzrkadľujú našu dobu, skúsme do nich vnášať lásku, úctu, pokoj, dôstojnosť a pravdu. Byť kresťanom na internete je len prirodzeným následkom kresťanstva v srdci.
A že je nás málo? Ani soli nemusí byť veľa, aby dodala jedlu tú správnu chuť.
Mimochodom, minuloročné slovo bolo hniloba mozgu – ‘brain rot’. A spomenul ho dokonca aj pápež František v prejave k účastníkom Jubilea komunikátorov, ktorý bol zverejnený 25. januára 2025.
