Bartolomej, známy aj ako Natanael, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, pochádzal z Kány Galilejskej (porov. Jn 21,2). Jeho meno „syn Tolomaia“ naznačuje, že pochádzal z roľníckej rodiny: Bar-Tolmai totiž v aramejčine znamená „oráčov syn“. Menom Bartolomej ho označujú synoptickí evanjelisti, keď o ňom hovoria v súvislosti s apoštolom Filipom, ktorý ho priviedol k Ježišovi. V Jánovom evanjeliu sa uvádza ako Natanael.
Práve evanjelista Ján opisuje jeho prvé stretnutie s Ježišom. Keď Filip predstavil Natanaela Ježišovi, ten ho hneď spoznal a označil ho za „pravého Izraelitu, v ktorom niet lesti“ (1,47). Tento výrok nielenže odhalil Ježišovu božskú schopnosť vidieť do sŕdc ľudí, ale aj Natanaelovu čestnosť a čistotu. Natanael vzápätí vyhlásil Ježiša za Božieho Syna a kráľa Izraela, čím potvrdil svoju oddanosť Kristovi a jeho učeniu.
Po Ježišovom nanebovstúpení sa Bartolomej vydal na misijné cesty, aby šíril evanjelium medzi pohanskými národmi. Podľa tradície pôsobil v Malej Ázii i Mezopotámii, ako aj v Indii a Arménsku. Jeho misijnú prácu sprevádzali mnohé zázraky vrátane uzdravenia chorých a vyhnania zlých duchov.
Bartolomejovo pôsobenie však nebolo vždy prijímané s otvorenou náručou. V Arménsku sa stretol s tvrdým odporom, keď pohanské obyvateľstvo krajiny svojím učením znepokojil. Miestny kráľ Astyages dal Bartolomeja zatknúť a odsúdil ho na krutú smrť. Podľa tradície ho zaživa stiahli z kože a potom ukrižovali dolu hlavou.
Bartolomejove relikvie sa v priebehu vekov dostali na rôzne miesta. V 10. storočí jeho ostatky preniesol do Ríma cisár Svätej ríše rímskej Otto III. a uložil ich v Bazilike svätého Bartolomeja na Tiberskom ostrove (San Bartolomeo all’Isola). Neskôr sa Bartolomejova lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom, kde je dodnes uložená v Katedrále svätého Bartolomeja. Canterburská katedrála v Anglicku vlastní relikviu jeho ramena.
Svätý Bartolomej sa stal patrónom garbiarov, a to pre spôsob, akým zomrel. Jeho utrpenie a mučenícka smrť inšpirovali k ich stvárneniu mnohých umelcov, z ktorých azda najznámejší je Michelangelo. Ten na freske Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke zobrazil apoštola so stiahnutou vlastnou kožou v ľavej ruke, pričom na koži zvečnil svoju podobizeň.
Po celej Európe je svätému Bartolomejovi zasvätených množstvo kostolov a chrámov, čo svedčí o jeho trvalej úcte v kresťanskej komunite. Na Slovensku nájdeme 17 kostolov zasvätených svätému Bartolomejovi. Ten najstarší je pravdepodobne v Hornom Trhovišti (začiatok 13. storočia), kým najnovší vo Vojkovciach (koniec 20. storočia).
Svätý Bartolomej aj napriek obmedzeným informáciám o ňom zostáva symbolom vernosti, odvahy a oddanosti Kristovi. Jeho život plný odhodlania a obety je dôkazom toho, že aj tie najskromnejšie postavy môžu v dejinách viery zohrávať významné úlohy.
