Kleofáš, známy aj ako Kleopas (z gr. Cleopatros – „sláva otca“), ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 25. septembra, sa v evanjeliu objavuje len na krátky, no dôležitý okamih, keď svätý evanjelista Lukáš opisuje jeho stretnutie so vzkrieseným Kristom na ceste do Emauz (24,13-32). Ide teda o veľmi dôležitého svedka, ktorý zmätený a sklamaný z Ježišovej smrti dostal milosť osobného stretnutia so Zmŕtvychvstalým.
V Evanjeliu podľa Jána (19,25) sa spomína toto meno v súvislosti s Máriou, manželkou Kleopasa, ktorá bola prítomná pri Ježišovom ukrižovaní. Niektorí teológovia preto predpokladajú, že Kleofáš a Kleopas sú jednou a tou istou osobou, aj keď je potrebné zdôrazniť, že v rôznych rukopisoch a prekladoch sa vyskytujú rozdiely v zápise.
Existuje taktiež teória, že Kleofáš mohol byť bratom svätého Jozefa, adoptívneho Ježišovho otca, čo by znamenalo, že bol súčasťou Ježišovej širšej rodiny. Iní odborníci zase tvrdia, že Kleofáš bol otcom apoštola Jakuba, ktorý má v evanjeliu prívlastok syn Alfejov. Zástancovia tohto tvrdenia totiž Alfeja stotožňujú s Kleofášom.
Evanjelium podľa svätého Lukáša obsahuje v úvode naznačenú pasáž o zmätku a sklamaní učeníkov z Ježišovej hroznej smrti. Kleofáš a jeho (bezmenný) spoločník, „dvaja z nich“, sa vydávajú na cestu z Jeruzalema do dediny Emauzy, ktorá bola vzdialená 60 stadií (približne 10 km). „Zronení“ sa rozprávajú o „všetkom, čo sa prihodilo“, keď sa k nim pridáva neznámy muž a nadväzuje rozhovor.
Lukášov text uvádza, že „ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali“. Tento moment sa interpretuje ako duchovná slepota, ktorá bránila učeníkom úplne pochopiť význam vzkriesenia. Keď im Ježiš „počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov vykladal, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“, v ich srdciach vzklíčilo nové poznanie.
Keď dorazili do Emauz, dvojica požiadala neznámeho: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ On pristal, a keď „vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“, otvorili sa im „oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. (…) A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich“, ktorí o Pánovom vzkriesení už vedeli od Šimona Petra, tak „porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba“.
Tento kľúčový moment, známy ako „stretnutie pri lámaní chleba“, je teda jedným z prvých očitých svedectiev o Kristovom vzkriesení.
