Richard Kucharčík poznáva manželstvo a rodinu v teórii i praxi. Spolu s manželkou Máriou vyštudoval vedy o manželstve a rodine v Pontifikálnom inštitúte Jána Pavla II. na Lateránskej univerzite v Ríme. Je tajomníkom Rady KBS pre rodinu a s manželkou koordinuje program Master v teológii manželstva a rodiny na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach.
Počas Národného týždňa manželstva sme sa porozprávali o výzvach, ktorým čelili vo vlastnom manželstve, i o nových metodikách kurzov príprav na manželstvo, ktoré chcú pomôcť iným manželom na ich vlastnej ceste.
Richard, ty sa téme manželstva nevenuješ len teoreticky a intelektuálne na profesnej úrovni, ale si aj manželom v praxi. Čo pre teba osobne znamená manželstvo?
Tak zaiste je to miesto, kde čerpám, kde môžem byť sám sebou, kde objavujem, kým som v zrkadle toho druhého. Je to zároveň miesto, ktoré je pre mňa neustálym pozvaním rásť v láske, učiť sa láske, kde si vlastne aj uvedomujem, že stále je kam rásť, stále je čo robiť. Zároveň je to priestor, kde zažívam pôsobenie Božej milosti, kde napriek tomu, že vnímam svoju obmedzenosť, svoje chyby, ale aj chyby a obmedzenia toho druhého, vnímam, že Boh sa aj v tej slabosti vie zjavovať a pomáhať nám. V skratke, manželstvo vnímam ako miesto zjavovania Božej milosti.
Ako dlho žijete v manželstvom zväzku?
Osemnásť rokov.
Tak to je už dospelý vek. A čo urobil ten čas s vaším zaľúbením, vašou počiatočnou láskou, ktorá vás do manželstva priviedla?
Mne sa veľmi páči definícia Tomáša Akvinského, ktorý hovorí, že „manželstvo je najvyššia forma priateľstva“. Zdá sa mi, že tými rokmi manželstva naše priateľstvo rastie. Prešlo si prvými, opatrnými krokmi, prešlo si pubertou, teraz sa možno nachádza v nejakej fáze dospelosti, aj keď to môže byť odvážne tvrdenie. Teší ma, že vďaka nášmu manželskému priateľstvu sa vieme o seba oprieť a deliť sa aj o náročné situácie, ktoré zažívame, a vieme si byť navzájom oporou.
Samotné slovo „zaľúbenie“ nevnímame v akomsi romantickom, emotivistickom zmysle, ale v zmysle slov evanjelia „V tebe mám zaľúbenie“. A tak to aj aplikujeme do manželského vzťahu: Teba mi Boh dal, v tebe nachádzam zaľúbenie.
Veľmi pekný pohľad. A ako po tých spoločných rokoch v manželstve čelíte rutine? Osemnásťročný vzťah predsa len vyžaduje občasné osvieženie. Máte svoje overené recepty?
Jednak sa snažíme od rutiny neutekať. Radi ju nazývame inak: „Obyčajnosť naša každodenná,“ pretože práve v tej obyčajnosti sa môže zjavovať Boh. A v obyčajnosti, keď napríklad pripravujeme deťom každý deň desiatu, vieme byť aj kreatívni, nemusí byť každý deň desiata rovnaká.
Našu každodennosť sa snažíme žiť čo najviac naplno, ale niekedy ju aj okoreniť, oživiť – zájdeme spolu na obed alebo zoberieme si nejaký deň voľna a ideme sami alebo spolu aj s deťmi do sauny alebo na výlet.
A čo iné výzvy, ktorým ste v manželstve museli čeliť?
Tak, my sme si prešli náročnejším obdobím manželkinej choroby, ktoré bolo pre nás mimoriadnou výzvou. No mali sme vďaka tomu možnosť spoznať zbližša tvár, resp. aj telo trpiaceho Krista.
Najväčšou výzvou nebolo len ustáť toto obdobie. Áno, bolo to náročné aj ľudsky, pretože onkologická choroba vyšťaví človeka dostatočne. A nielen jeho, ale aj celé jeho okolie.
Boli to napríklad výzvy, ako chorobu tlmočiť deťom, ako s nimi rozprávať o týchto témach, ako bojovať so strachom u detí, ktorý niekedy aj zostáva alebo sa vracia.
A potom aj také praktické veci, ako zvládať domácnosť a prácu, aby to fungovalo ďalej. Pretože domácnosť v podstate zostáva na jednej osobe.
No na druhej strane sme vnímali, že to obdobie nás neskutočne posilnilo a tak aj očistilo od vecí, ktoré niekedy berieme ako svoje istoty. Vďaka tomu si vážime každý deň, ktorý máme.
A ja si s veľkou vďačnosťou uvedomujem, aké je skvelé, ak môžem ísť s manželkou napríklad na obed namiesto toho, aby som išiel na jej hrob.
Takže som naozaj vďačný, že Pán Boh nám daroval ešte čas a že nám dodáva ešte každý ďalší deň ako dar, aby sme tu mohli byť jeden pre druhého a pre naše deti.
Veľká vďaka za povzbudivé svedectvo. A ako vás aktuálne povzbudzuje Národný týždeň manželstva so svojím mottom „Tu a teraz“?
My máme takú jednu nepísanú zásadu, že sa snažíme, aby sa Národný týždeň manželstva pre nás samých volal Národný týždeň nášho manželstva. Keďže dosť veľa času počas celého roka venujeme službe manželom a rodinám, chceme si paradoxne tento týždeň vyhradiť pre naše manželstvo.
Prichádzajú aj rôzne pozvánky na podujatia, ale snažíme sa ich posunúť iným, pretože si chceme nájsť čas pre naše manželstvo, pozrieť nejaký film, vyjsť si spolu niekam.
Medzi vaše aktivity patrí program Master, ktorý je určený tým, ktorí sa chcú venovať formácii a pomoci manželom.
Áno, je určený pre kňazov, diakonov, zasvätených, manželské páry… Druhou skupinou sú jednotlivci odborníci – psychológovia, právnici –, ktorí sa vo svojej praxi stretávajú s rodinou.
Ponúkame dva balíky predmetov: teologicko-filozofický a spoločensko-vedný – vždy so zameraním na pastoráciu a službu rodine v spoločnosti i Cirkvi.
Ide o dvojročný postgraduálny program?
Áno.
Prejdime ešte k jednej dôležitej oblasti, ktorej sa venuješ v úlohe tajomníka Rady pre rodinu pri Konferencii biskupov Slovenska. Si koordinátorom obnovených metodík Kurzov prípravy na manželstvo (KPM), ktoré sa aktuálne dostávajú do praxe. Ako sa zrodila táto inovácia a v čom spočíva?
Treba povedať, že príprava na manželstvo v kvalitnejšej forme beží na Slovensku už 17 rokov podľa Metodiky kurzov prípravy na manželstvo, no vzhľadom na to, že sa nám mení generácia snúbencov a prichádzajú nové výzvy, uvedomili sme si, že materiály potrebujú „repas“, a tak prešli kompletnou revitalizáciou od podlahy.
Väčší dôraz sa položil na ohlasovanie evanjelia a viery, pretože mnohokrát prichádzajú páry, ktoré nedostali ani prvotnú kerygmu.
A potom reflektujeme aj to, že kultúra, v ktorej žijeme, nám veľmi nenapomáha, aby sme žili stabilné vzťahy. Sekulárna kultúra ovplyvňuje aj naše uvažovanie o manželstve.
Čiže to sú dva hlavné dôvody, pre ktoré sme vnímali potrebu revitalizovať celú metodiku, aby sa zohľadnili aj novšie poznatky spoločenských vied i aktuálna reflexia Cirkvi v tejto oblasti. A chceli sme to povedať novým jazykom.
Akou formou sa teraz uvádza táto vynovená metodika do praxe?
Aktuálne je spustená pilotná fáza testovania pripravených metodických materiálov. Prebiehajú pilotné kurzy, prebiehajú webináre, ktoré sú zamerané na formáciu lektorov kurzov prípravy na manželstvo. Konajú sa aj diecézne stretnutia pre všetkých lektorov kurzov prípravy na manželstvo.
Vieme zhodnotiť aj štatisticky – ak to je vôbec možné –, aký účinok má príprava na manželstvo?
Efektivita kurzov sa síce nedá štatisticky potvrdiť, ale vidíme, že v regiónoch, kde sa robia kurzy prípravy na manželstvo, sa rozvodovosť nejakým spôsobom znižuje. Zaiste, nemôžeme povedať, že tým dôvodom je len príprava na manželstvo, keďže rozvod je komplexná záležitosť.
Výskumy v zahraničí však potvrdzujú, že už 8 hodín prípravy na manželstvo dokáže zvrátiť krivku rozvodovosti tak, aby rozvodovosť nestúpala, ale klesala.
Na záver ešte poprosíme zhrňujúce slovo povzbudenia.
Samotná metodika KPM má názov „Rásť v láske v logike daru“.
Rásť v láske sa dá po celý život, nielen v čase prípravy na manželstvo, ale aj v manželstve.
Výzva nielen Národného týždňa manželstva môže byť práve v zistení, až do akých rozmerov môže naša láska porásť.
Je spojená s otázkou, akým spôsobom môžem byť viac darom pre toho druhého – tu a teraz, nie zajtra, ale dnes; ako môžem vyjadriť, že ten druhý je pre mňa darom, a ako môžem byť ja darom preňho.
V mene čitateľov portálu Dokostola.sk ďakujem pekne za rozhovor!
