Jej príbeh je nezvyčajný: 81-ročná kapucínska sestra Scholastica Schwizer žije sama v kláštore vo švajčiarskom Wonnensteine a jej súkromný majetok predstavuje približne 56-tisíc švajčiarskych frankov (asi 58-tisíc eur). Sama s ním však nakladať nemôže.
Kantónsky súd Appenzell Innerrhoden totiž potvrdil rozhodnutie okresného súdu z jesene minulého roka a zaviazal rehoľníčku odovzdávať svoju mesačnú penziu vo výške 1 225 frankov združeniu Kloster Maria Rosengarten Wonnenstein, ktoré je právnym nositeľom kláštora. Sudca jej vtedy vysvetlil: „Je to síce váš majetok, ale zostáva odložený, pokiaľ žijete v kláštore. Ak by ste sa rozhodli kláštor opustiť, získate ho späť.“ Ani o spôsobe investovania svojich peňazí sestra rozhodovať nemôže.
Sporná otázka: Zostať, alebo odísť?
Reálne to znamená, že sestra Schwizer by musela opustiť kláštor, aby sa k svojmu majetku dostala. Pre ňu to však nie je riešenie – mimo kláštorných múrov nevidí istotu pre svoj ďalší život.
Podľa cirkevného práva navyše nastáva problém aj z iného dôvodu. Ako vysvetľuje sestra Franziska Mitterer, odborníčka na cirkevné právo a formátorka sestier Svätého kríža v Mníchove, rehoľné spoločenstvo musí mať minimálne päť členov. „Jedna rehoľníčka sama už netvorí komunitu,“ hovorí. „K podstate kláštorného života patrí spoločenstvo – a to tu chýba. To nie je otázka morálky, ale samotnej podstaty rehoľného života.“
Ak komunita zanikne a zostane iba jedna osoba, má hľadať nové pôsobisko, ideálne v rámci rovnakej spirituality. V tomto prípade by teda pripadalo do úvahy pripojenie sa k iným klariskám kapucínkam vo Švajčiarsku. „Tento prípad je výnimočný, nejde o bežnú situáciu,“ dodáva Mitterer.
Dlhoročný spor
Konflikt medzi sestrou a združením, ktoré spravuje kláštor, trvá už roky. Sestra Schwizer je poslednou obyvateľkou kláštora a nechce ho opustiť. Tvrdí, že na zabezpečenie staroby potrebuje svoj súkromný majetok, ktorý do spoločenstva priniesla už v roku 1964 pri vstupe do rehole. Správu nad majetkom pôvodne viedla samotná komunita, ale v roku 2014 prešla pod zodpovednosť združenia, v ktorom dnes prevažujú členovia študentského spolku AV Bodania. Podľa ich plánov by sa mal kláštor v budúcnosti premeniť na centrum bývania, podnikania a spirituality.
Ako je to s majetkom v reholi?
Čo sa deje s majetkom, dedičstvom či darom, keď človek vstúpi do rehole, závisí od typu spoločenstva. V mníšskych rádoch sa členovia stávajú „majetkovo nespôsobilými“ – ich celý majetok prechádza do spoločného vlastníctva. V rehoľných komunitách je možné ponechať si súkromné vlastníctvo, no bez práva s ním disponovať. Sestra Mitterer uvádza príklad vlastnej kongregácie: „To, čo som priniesla pri vstupe, je stále môj súkromný majetok, ale nemôžem o ňom rozhodovať. Ak by som odišla, dostala by som ho späť, no nemôžem ho počas života v reholi navyšovať.“
V prípade sestry Schwizer je dôležité aj to, že patrí ku kontemplatívnemu rádu, ktorý sa nemohol živiť pracovnou činnosťou. Všetko, čo rehoľníčky získali, išlo do spoločného fondu. „Takto je to bežná prax,“ potvrdzuje aj františkán a cirkevný právnik Rafael Rieger z Katolíckej univerzity v Eichstätte.
Zložité prepojenie cirkevného a civilného práva
Podľa Riegera je tento spor ukážkou komplikovaného prepletania cirkevných a civilných zákonov. „Vatikán tu nemá možnosti zasiahnuť,“ vysvetľuje. Sestra Schwizer už v roku 2022 podala sťažnosť do Ríma, no Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života jej spolu s biskupom Markusom Büchelom odporučilo, aby sa pridala k inej komunite. Ona to však odmietla a zostala v kláštore sama.
Jej právnik upozorňuje na ďalší problém: ženský kláštor spravuje združenie, v ktorom majú väčšinu muži. „Sestra musí znášať, že jej majetok spravujú cudzí muži s cieľmi, ktoré ona nezdieľa,“ povedal pre švajčiarske médiá. Podľa zistení však vo vedení združenia pôsobia aj rehoľné sestry zo Združenia svätej Kláry, ktoré dnes jej majetok reálne spravujú.
Otvorený koniec
Podľa odborníkov netreba prípad zjednodušovať na spor medzi mužmi a ženami. Problém leží skôr v spleti cirkevného a civilného práva. Kým funguje živá komunita, spravuje svoj majetok sama. Tu však komunita zanikla.
Združenie rozhodnutie súdu privítalo a sestre ponúklo osobné rokovania. Ako sa celý prípad skončí, zatiaľ nie je jasné. Sestra Schwizer vyjadrila sklamanie a jej právnik zvažuje podanie na švajčiarsky federálny súd.
