V siedmu nedeľu po Pasche slávi Gréckokatolícka cirkev Nedeľu svätých Otcov Prvého nicejského koncilu. Cirkev nás vedie k hlbšiemu zamysleniu nad tým, čo nám zanechal Ježiš Kristus. Evanjelium tejto nedele nám totiž predkladá niečo výnimočné – Ježišovu veľkňazskú modlitbu. Nie je to len historický text, ale testament samotného Pána, odkaz, ktorý má niesť naša duša počas celého života.
Kristus dvíha oči k nebu a modlí sa – za teba, za mňa, za každého z nás. Neprosí za svet, ale za tých, ktorých mu Otec zveril. A čo je obsahom tejto jeho modlitby? Láska a jednota. Dve slová, ktoré vystihujú podstatu jeho učenia i podmienku pravého nasledovania. „Aby boli jedno ako my,” modlí sa Ježiš. A zároveň pripomína: „Milujte sa, ako som ja miloval vás.”
Ježišova modlitba nie je len vrúcna, je prorocká. Vidí, že bez jednoty sa rúca nielen Cirkev, ale aj naše manželstvá, rodiny, spoločnosti. Rozdelenie, ktoré vnáša duchovný protivník – diabolos, rozdeľovač – narúša Božiu harmóniu. A kde chýba láska, tam lásku nenahradí nič.
Cirkevní otcovia, ktorých si pripomíname, v Nicei jasne a spoločne vyznali, že Kristus je pravý Boh z Boha pravého. Ich slová nie sú len teologickou formulou, ale svedectvom viery, skúsenosťou Cirkvi, ktorá sa postavila proti bludom nie hádkou, ale jednotou ducha. Aj my dnes potrebujeme túto jednotu – nie falošnú uniformitu, ale jednotu v pravde, v Duchu, v láske.
Ježišov testament nie je o delení majetku. Je o dare Ducha Svätého – Ducha pravdy, svedectva a milosrdnej lásky. A až keď ho prijmeme, až keď budeme žiť to, čo vyznávame v Kréde, až vtedy sa naše kresťanstvo stane presvedčivým. Nech sa o nás môže povedať to, čo pohania vraveli o prvých kresťanoch: “Pozrite, ako sa milujú!”
Nech i táto nedeľa v nás obnoví duchovné dedičstvo nášho Spasiteľa – jednotu a lásku, ktoré sú viac ako slová. Sú základom večného života, ktorý Kristus prosil pre každého z nás.
