Príbeh tridsiatich troch svätých mučeníkov z Melitíny (dnes Malatya v Turecku), ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína 7. novembra, sa odohráva v čase, keď sa kresťanská viera šírila aj napriek krutému prenasledovaniu.
Ústrednou postavou tohto príbehu je svätý mučeník Hieron, narodený v kapadóckom meste Tiana (dnes Kemerhisar v Turecku). Vynikal zbožnosťou a dobrotou, ale aj fyzickou silou a obratnosťou.
Žil v období rímskych cisárov Diokleciána (284 – 305) a Maximiána Herkulia (286 – 305), ktorí sa snažili vykoreniť kresťanstvo v celej Rímskej ríši. Za týmto účelom posielali vojenské oddiely do jednotlivých provincií. Do Kapadócie odvelili veľkú armádu pod vedením Lysia s dvoma úlohami: potlačiť kresťanstvo a naverbovať zdravých mužov do cisárskeho vojska.
Tak sa Lysias dozvedel o Hieronovi, jeho sile a schopnostiach, a preto ho chcel získať. Hieron však odmietol slúžiť cisárom, ktorí prenasledovali kresťanov. Vojaci sa mladého kresťana pokúšali chytiť, no neúspešne – verbovačom sa ubránil obyčajnou palicou, a tak sa zahanbení a porazení rozutekali. Hieron sa následne skryl v jaskyni spolu s osemnástimi ďalšími kresťanmi.
Priateľ Kyriak však Hierona prehovoril, aby nevzdoroval cisárskym úradníkom a predišiel tak väčšiemu krviprelievaniu. Preto spolu s ostatnými mužmi Hieron nastúpil do armády. Prevelili ho do Melitíny, kde mal videnie svojho nadchádzajúceho mučeníctva, a tak sa pripravoval na skúšku, ktorá ho čakala.
Keď Lysias nariadil všetkým zhromaždeným vojakom, aby obetovali pohanským bohom, Hieron a ďalší tridsiati dvaja muži vyznali svoju vieru v Krista a odmietli sa pokloniť pohanským modlám. Veliteľa ich odpor pobúril a vojakom nariadil, aby Hieronovi usekli ruku pri lakti a ostatných vzbúrencov kruto mučili. Potom ich uvrhli do väzenia a o štyri dni sťali.
Po popravách sa jeden bohatý a vážený kresťan menom Chrysanthus rozhodol, že zájde za Lysiom a Hieronovu hlavu vykúpi, aby ju mohol dôstojne pochovať. Keď sa prenasledovanie skončilo, Chrysanthus postavil na mieste, kde mučeníkov popravili, kostol a uložil v ňom Hieronovu hlavu ako vzácnu relikviu.
Za vlády cisára Justiniána I. (527 – 565) objavili v Konštantínopole pri výkopoch počas stavby Baziliky Hagia Irene neporušené ostatky svätcov, ktorých tam kresťania tajne pochovali. Ich nájdenie upevnilo pamiatku martýrov a posilnilo úctu k ich mučeníckej obeti.
K týmto tridsiatim trom mučeníkom okrem Hierona patrili aj Hesychius, Nicander, Athanasius, Mamas, Barachius, Callinicus, Theogenes, Nikon, Longinus, Theodore, Valerius, Xanthius, Theodoulus, Callimachus, Eugene, Theodochus, Ostrychius, Epiphanius, Maximian, Ducitius, Claudian, Theophilus, Gigantius, Dorotheus, Theodotus, Castrichius, Anicletus, Themelius, Eutychius, Hilarion, Diodotus a Amonitus.
