Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. a tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. a každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko. (Mt 7,21.24-27)
Ak by sme Ježišovo podobenstvo čo len trochu pristrihli na súčasnosť, vyznievalo by asi takto: Aj kresťan, ktorý chodí pravidelne na nedeľnú omšu, počúva múdrosť biblických kníh, spieva žalmy, pričom po evanjeliu nadšene pritakáva „Chvála tebe, Kriste“ a potom po kázni „Bohu vďaka za Božie slovo“ a na konci omše ešte súhlasné „Amen“; kresťan, ktorý chodí na „stretká“, kde sa rozoberajú Písma, zanietene debatuje o Cirkvi, o synodálnej ceste a plánujú akcie – a NIČ VIAC, aj on je len obyčajný hlupák. Stavia na piesku a z piesku lacnú maketu vzorného kresťana. Múdrym možno nazvať len toho, u koho po slovách nasledujú skutky. Zdá sa nám to prehnané? Všimnime si teda zbližša, čo hovorí Ježiš.
Hovorí, že aj taký jednoznačný prejav nábožnosti ako dôverne sa obracať na Ježiša „Pane, Pane“, môže byť iba sebaklamom. Ako ochotný z bratov, ktorý vyznel dobre v otcových i vlastných očiach, keď hneď súhlasil, že pôjde pracovať do vinice. Druhý brat vyznel na prvý pohľad ako lenivý a nevychovaný. Ale konečné hodnotenie bolo úplne opačné: nie dobrý dojem, ale skutky sú rozhodujúce.
Také skutky, za ktoré ľudia oslavujú Otca, ktorý sa zas teší, ak prinášame veľa ovocia. Skutky môžu len byť, alebo nebyť. Chcený skutok nie je skutok, ale plán. Práve preto sa javíme takí dobrí vo vlastných očiach, lebo sa hodnotíme podľa svojich sľubov, plánov a veľkodušných predsavzatí. A kto by nechcel byť dobrý a uznávaný, že koná veľa dobrého?!
Aj múdry muž počúval, aj hlúpy. Aj hlúpy dokonca staval. No dom bez základov je len lacná maketa. Zapôsobí navonok, ale neobstojí. Tvorivá a pretvárajúca sila Božieho slova nie je teória či námet na debatu a prejaví sa len vtedy, keď jej človek umožní preniknúť do svojich postojov i myšlienok a vyústiť do skutkov.
Stavať na skale znamená stavať na Kristovi a stavať v jeho Cirkvi, ktorá zas stojí na Petrovi. Stavať znamená nemaľovať si vo fantázii zbožné vzdušné zámky, šmajchlujúc sa s „Pane, Pane!“, ale cielene klásť tehlu k tehle. Stavbu nemožno oklamať lacnou fasádou: každý vynechaný či lajdácky krok sa vypomstí. Stavať na dobrom základe a stavať dobre, poctivo, pevnú stavbu, konkrétne činy, nie pekné slová a veľké plány.
„Kto veľa hovorí, zriedka uskutočňuje svoje slová. Múdry človek sa vždy bojí, aby jeho slová nepredstihovali jeho skutky,“ všimol si už Konfucius. Svätci často kládli dôraz na skutky. „Boh je skúsený bankár, ktorý hodnotí lásku viac podľa skutkov ako podľa slov,“ hovorí svätý Ignác z Loyoly. A Ján Bosco dopĺňa: „Iba dobré skutky sú opravdivým bohatstvom, ktoré nám pripravuje miesto v nebi,“ pričom o samotnom nebi hovorí, že „nie je stvorené pre leňochov“. Matka Tereza z Kalkaty napokon dodáva: „Neexistujú veľké skutky. Len malé skutky, konané veľkou láskou.“
