V liturgickom kalendári na 8. september pripadá sviatok Narodenia Panny Márie, ktorý sa slávi tak v Rímskokatolíckej, ako aj v Gréckokatolíckej cirkvi. Pri tejto príležitosti sa v tomto článku zatúlame do Trenčína, kde stojí jeden z najväčších kostolov tohto patrocínia na Slovensku. Vystúpime spolu do kostolnej veže, aby k nám svojou krásou prehovorili zvony tohto chrámu.
Jednu z dominánt Trenčína, pôvodne gotický rímskokatolícky farský Kostol narodenia Panny Márie, postavili v roku 1324 na mieste staršieho chrámu v blízkosti Hradu v lokalite zvanej Mariánska hora (Marienberg). Tvoril súčasť opevnenia Hradu. V rokoch 1528, 1790 a 1886 vyhorel. V 16. storočí ho talianski stavitelia prestavali v renesančnom štýle. Významnou bola jeho obnova do dnešnej podoby začiatkom 20. storočia.
Zvony kostola sú umiestnené v predstavanej západnej veži na jej druhom poschodí. Jedna z prvých zmienok o zvonoch je z roku 1790, keď v meste vypukol požiar a tri z piatich vtedajších zvonov sa roztavili. Zachovali sa dva z nich: stredný ,,Median“, súčasný „Veľký zvon“, od banskobystrického zvonolejára Jána Juraja Knoblocha, ktorý bol odliaty v roku 1744 v Banskej Bystrici, a gotický „Umieračik“ odliaty Stanislavom Rybárom v roku 1583, ktorý neskôr praskol a bol preliaty ako zvon „Sv. Kríž“ Michalom Haškom v roku 1947 v Trenčíne. V súčasnosti k modlitbe volá veriacich päť zvonov, a to už spomínané „Veľký zvon“ a „Sv. Kríž“, ku ktorým sa pridávajú zvony „Sv. Cyril a sv. Metod“ a „Sv. Andrej-Svorad a sv. Benedikt“, oba odliate Josefom Tkadlecom v Halenkove v roku 1991, a najmenší zvon „Anjel strážny – Umieračik“, odliaty Pavlom Rankom v roku 1922 v Trenčíne.
„Veľký zvon“ patrí z celého súboru k umelecky najzaujímavejším. Jeho patrónmi sú Ježiš Kristus, svätý Florián, svätý Imrich a svätý Ján Nepomucký, ktorí sú na zvone zobrazení na plastických reliéfoch. Umeleckú výzdobu dopĺňajú kvetinové ornamenty a jednoduché ozdobné plastické linky. Zdobená šesťramenná kráľovská korunu s vyobrazenými maskarónmi (plastický ozdobný motív v podobe ľudskej tváre) je typickým prvkom tradičnej ručnej zvonolejárskej práce. Zvon je odliaty z takzvanej zvonoviny, čo je zmes kovov blízka bronzu. Hmotnosťou a mierami najväčší trenčiansky zvon váži 1 848 kg, v priemere meria 1,385 m, na výšku meria 1,260 m a vyludzuje tón d1.
Nachádza sa na ňom latinské nápisy:
“eX eCCLesIae sVMptV aC popVLI CoLI eCta taLIs eX Vrgo / SUB A. R. DNO PAULO IURACSKA HUI: i I: AC R. CI: TR: PARO. ET MON: D*. TR: v • a • DIAC •”
“FVDIT ME IOANN GEORG KNOBLOCH MA: NEOSOL”;
v preklade:
“Z NÁKLADOV CIRKVI A BOŽIEHO ĽUDU ZOZBIERANÝ ZA NAJDÔSTOJNEJŠIEHO PÁNA PAULA JURAČKU, NAJDÔSTOJNEJŠIEHO FARÁRA MESTA TRENČÍN A ARCIDIAKONA TRENČIANSKEHO”
“ULIAL MA JÁN JURAJ KNOBLOCH STARŠÍ V BANSKEJ BYSTRICI“.
Zvonolejár Ján Juraj Knobloch (* 1672 Döbern, Nemecko – † 18. november 1755 Banská Bystrica) bol zakladateľom dynastie štyroch generácií zvonolejárov pôsobiacich v Banskej Bystrici. Pred tým, ako sa usadil v srdci Slovenska, pôsobil ako potulný zvonolejár, t. j. odlieval zvony vo viacerých mestách podľa toho, kde si ho objednali, napríklad v Győri či Ostrihome. Neskôr (29. septembra 1751) sa stal občanom, dokonca mešťanom Banskej Bystrice, kde založil zvonolejársku dielňu.
Kostolná veža so zvonmi a dobovými artefaktmi je v súčasnosti prístupná pre návštevníkov pravidelne počas Noci múzeí a galérií. Ak ste zatúžili si vypočuť krásu zvonenia z trenčianskeho Kostola narodenia Panny Márie, pozývame vás prostredníctvom platformy YouTube priamo do veže chrámu, kde miestny zvonár Michal Jakubec ručne rozoznie „Veľký zvon“ priamo pre vás.
