K stodesiatym narodeninám, ktoré oslávil 26. februára, mu poslal osobné blahoželanie Svätý Otec Lev XIV. Kňaz z nemeckej diecézy Fulda Bruno Kant, ktorý bol oficiálne považovaný za najstaršieho kňaza na svete, zomrel v piatok 29. mája.
Kňazovi, ktorého svedectvo viery a služby formovalo mnoho ľudí naprieč generáciami, vzdal v sobotu hold aj fuldský biskup Michael Gerber. „Aj vo svojom pokročilom veku vyžaroval pokoru, láskavosť a duchovnú hĺbku, ktoré charakterizovali celý jeho kňazský život.“ Diecéza Fulda stratila v otcovi Brunovi Kantovi kňaza, „ktorého život sa dotkol viac ako storočia cirkevných a spoločenských dejín“.
Otec Bruno Kant sa narodil v Zoppote (dnes Sopoty v Poľsku). Už ako deväťročný chlapec túžil stať sa kňazom. Jeho štúdium teológie však prerušila druhá svetová vojna. Nacistický režim ho povolal do pracovnej služby a neskôr na front. Štyri roky strávil v ruskom zajatí na Kryme. Domov sa vrátil vychudnutý a poznačený vojnou – no s vierou, ktorá ho nikdy neopustila.
Kňazskú vysviacku prijal v roku 1950 vo fuldskom dóme. Ako kaplán pôsobil vo viacerých farnostiach, dlhé roky bol farárom v Marbachu, na čo spomínal s láskou až do posledných chvíľ. Miestni naňho nezabudli – jedna z ulíc i námestie pri kostole dostali jeho meno už za jeho života.
Svoje posledné roky strávil otec Bruno vo farskom dome v Löschenrode, kde až do konca dodržiaval pravidelný rytmus: modlitba, breviár, ruženec, čítanie novín, televízne správy a obľúbené sudoku. „Modlitba ma udržiava mladým,“ hovorieval s úsmevom.
Ako dieťa bol krehký a lekári predpokladali, že sa vysokého veku nedožije. Smrť otca vo vojne, roky zajatia, otázky o zmysle utrpenia – to všetko prežil s presvedčením, že viera dáva životu nádej a smer.
„Vždy som bol šťastný ako kňaz a nikdy som to neoľutoval,“ hovorí. Na otázku, či sa bojí smrti, odpovedá pokojne: „Každý deň s ňou rátam. Ak by si ma Pán teraz povolal, bolo by to darom.“
Tohto daru sa otec Bruno Kant dočkal v piatok 29. mája.
(Kathpress.at)
