Rímskokatolícka cirkev si 3. januára pripomína svätú Genovévu, ktorú majú v osobitnej úcte obyvatelia Paríža i celého Francúzska.
Genovéva sa narodila okolo roku 422 v Nanterre, malej dedine neďaleko Paríža, ako dcéra roľníka Severa a jeho manželky Geroncie. Už od detstva prejavovala výnimočnú duchovnú zrelosť, čo si všimol biskup z Auxerre Germán počas svojej návštevy v Nanterre. Keď sedemročnú dievčinu zbadal v dave, predpovedal jej svätosť a na znak tohto proroctva jej daroval krížik, ktorý podľa podania nosila celý život.
Ako pätnásťročná sa Genovéva presťahovala do Paríža. Získala požehnanie od miestneho biskupa a stala sa zasvätenou pannou. Svoj život bol vyplnila duchovnou praxou, prísnymi pôstami a modlitbami.
Jedným z najznámejších momentov v živote svätej Genovévy bol jej statočný postoj počas obliehania Paríža v roku 451. Zoči-voči hroziacemu útoku Hunov pod vedením Attilu chceli obyvatelia Paríža opustiť mesto. Genovéva ich však povzbudila, aby zostali, a vyzvala ich k modlitbe a pôstu. Jej predpoveď o záchrane mesta sa vyplnila: Attila zmenil smer svojho postupu a Paríž bol ušetrený.
Genovéva zohrala kľúčovú úlohu aj počas obdobia hladu, keď sa rozhodla splaviť po Seine a získať potraviny pre hladujúcich obyvateľov Paríža. Vďaka vytrvalosti a presvedčivosti sa jej podarilo zmierniť tragédiu a zachrániť mnohé životy.
Tieto činy jej priniesli rešpekt nielen medzi miestnymi, ale aj medzi významnými historickými osobnosťami. V priebehu svojej misie mala tiež veľký vplyv na pohanského kráľa Frankov Childerika I. (457 – 481), ktorý na základe jej intervencie ušetril životy viacerých zajatcov.
Zomrela začiatkom 6. storočia, pochovali ju v Paríži. Nad jej hrobom dal kráľ Chlodovik I. (509 – 511), Childerikov syn, postaviť chrám.
Jej kult sa rozšíril najmä po zázraku, ktorý sa odohral v roku 1129, keď počas epidémie horúčky v dôsledku otravy námeľom relikviu svätej Genovévy niesli v procesii a mnohí chorí sa následne uzdravili.
Počas Francúzskej revolúcie v roku 1793 boli v rámci útokov na Cirkev pozostatky svätej Genovévy spálené na námestí. Tento akt však uctievanie svätej Genovévy nezastavil.
V súčasnosti je miestom jej kultu parížsky Kostol Saint-Étienne-du-Mont, kde sa nachádza sarkofág svätice. Počas Svetových dní mládeže v roku 1997 navštívil kostol pápež Ján Pavol II., ktorý pri sarkofágu slávil svätú omšu, čím zdôraznil význam tejto svätice v živote Katolíckej cirkvi.
Svätá Genovéva je patrónkou Paríža, Francúzska, ale aj žien, pastierov, vinohradníkov, voskárov i klobučníkov. Je vzývaná pri očných chorobách, horúčke, kiahňach, malomocenstve, more, suchu i vojne.
