Mnohí máme trpkú skúsenosť, keď si slovné urážky, ataky od iných ľudí pamätáme veľmi dlho. Hoci dotyčného človeka stretneme aj po dlhom čase, hneď sa nám táto situácia objaví pred očami a staré zranenia sa v okamihu obnovia.
Keď sa pozrieme na evanjeliový príbeh o kanánskej žene, ktorá prichádza prosiť Ježiša za svoju chorú dcéru, divíme sa, čo všetko táto žena „prehltla“. Akému zaobchádzaniu musela čeliť, ako ju Ježišovi učeníci zhodili. A niekto by mohol dodať, že ani sám Ježiš sa k nej nesprával najvľúdnejšie. Na jej krik najprv neodpovie ani slovo a potom jej povie: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ (Mt 15,26)
Je zaujímavé, že žena z evanjelia všetky tieto reakcie prijíma a napokon povie Ježišovi: „Máš pravdu.“ Jedným dychom však apeluje na zvyšky. Čo nám to hovorí? Že toto v istom zmysle od nás očakáva svet. Aj ľudia, ktorí nie sú kresťanmi, chcú mať účasť na Božej dobrote. A niektorí ju chcú získať cez nás, kresťanov.
A to je dôležité posolstvo tohto príbehu, ktoré môžeme vnímať v súvislosti s inými Ježišovými slovami: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Mt 10,8) Pretože aj nás kresťanov nezriedka ohrozuje postoj akejsi exkluzívnosti. Často si chceme Ježiša Krista takpovediac privlastniť. Sme doslova nervózni, keď vidíme, ako ho ohlasujú iné kresťanské cirkvi a spoločenstvá.
Pamätám si na jednu situáciu zo svojich študentských čias. Keď som ako bohoslovec navštevoval počas prázdnin domov pre kňazov na dôchodku, často som bol svedkom ich diskusií. A v pamäti mi utkvela reakcia jedného staršieho kňaza, ktorý sa celkom vážne opýtal: „A to potom aj protestanti môžu byť spasení?“
Neveril som vlastným ušiam. Často je to totiž prezentované veľmi zjednodušene: „Keď sa chcete spasiť, vstúpte do Katolíckej cirkvi.“ Odtiaľ zrejme pochádza aj to nepekné, pejoratívne prirovnanie: „Tlačí sa ako luterán do neba!“ Aký to je nezmysel! Ježiš predsa prináša spásu pre každého.
A to sa, samozrejme, nepáčilo každému. Spomeňme si len na proroka Jonáša, ktorého Boh pošle vyzývať na pokánie obyvateľov Ninive. Nechce sa mu, lebo dobre vie, kto ho na túto misiu posiela. Boh, ktorý je milosrdný. „Žiadne také,“ hovorí si prorok. Veď oni nepatria do nášho vyvoleného národa, tak prečo by sa im malo odpustiť?
Ako keby sme my mali rozhodovať o tom, kto má alebo nemá byť spasený; kto dostane Božiu milosť a kto nie. Hoci Ježiš povie, že prišiel najprv k ovciam strateným z domu Izraela, má na to pádny dôvod. Židia mali pochopiť, že milosť, ktorú im Boh dáva, je aj pre ostatných.
Aký odkaz z toho plynie pre nás? Lásku, ktorú ako kresťan zakusuješ, poznanie, ktorého sa ti dostalo, nemáš sám pre seba. Máš to nato, aby sa z toho „najedli“ aj iní. Daj preto dnes pozor na to, aby ľudia okolo teba nezostali hladní.
