V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš hovorí veľmi jednoduché a zároveň veľmi silné slová: „Vy ste soľ zeme… Vy ste svetlo sveta.“ Všimnime si, že Kristus nevraví: „Mali by ste byť…“, nevraví: „Raz budete…“ Ale hovorí: „Vy ste.“ To znamená, že už teraz – takí, akí sme – máme v tomto svete svoje poslanie.
Pán Ježiš hovorí najprv o soli. Soľ je malá, nenápadná. Nikto ju na tanieri neobdivuje. A predsa – bez nej je jedlo mdlé. Soľ nemení jedlo na niečo iné. Soľ zvýrazňuje to, čo v ňom už je. Aj kresťan nemá svetu vládnuť alebo ho ovládať. Má pomáhať, aby sa v živote ľudí nestratila chuť dobra, pravdy, vernosti, obetavosti a lásky. A potom Boží Syn hovorí veľmi vážne: „Ak soľ stratí chuť… už nie je na nič.“ Soľ stratí chuť vtedy, keď sa prestane líšiť od ostatných látok. Aj my prestávame byť „soľou“, keď sa úplne prispôsobíme spôsobu myslenia sveta – keď sa zmierime s nepravdou, keď sa uzavrieme do pohodlia, keď rezignujeme na vnútorný život s Bohom. Soľ nefunguje na diaľku. Musí sa dotknúť jedla. Aj naša viera sa musí dotknúť konkrétneho každodenného života.
Pán Ježiš potom používa druhý obraz – svetlo: „Lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.“ Svetlo má jeden jediný zmysel – aby niekto iný videl. Kresťanská viera nie je niečo súkromné, čo si strážime len pre seba. Nie je to iba osobná zbožnosť, ktorá sa skončí pri dverách kostola. Ježiš Kristus veľmi jasne hovorí: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Všimnime si, že nehovorí: aby videli, akí ste vy dobrí – ale aby oslavovali Otca. Ježiš nehovorí o výnimočných výkonoch. Hovorí jednoducho: vaše skutky. V našom každodennom živote: v rodinách, v manželstvách, v práci, na úradoch, v školách, v chorobe, v starobe, v únave; o vzťahoch, ktoré sú niekedy ťažké a bolestivé. Svetlo sa ukazuje veľmi konkrétne: keď odpustíme, hoci by sme mali právo sa hnevať; keď zachováme čestnosť, aj keď nás to niečo stojí; keď sa zastaneme slabšieho; keď dokážeme byť pokojní tam, kde všetci kričia.
No je tu ešte jeden veľmi dôležitý detail. Pán Ježiš nepovedal: Vy ste zdroj svetla. On je svetlo. My sme pozvaní mu dovoliť, aby jeho svetlo cez nás prechádzalo. To je pre nás veľmi povzbudzujúce. Nemusíme byť dokonalí, bezchybní, silní. Stačí, keď zostaneme blízko pri Kristovi. Lampa svieti iba vtedy, keď je napojená na zdroj. Aj my svietime iba vtedy, keď čerpáme zo vzťahu s Pánom – z modlitby, zo sviatostí, z Božieho slova.
Skúsme si dnes položiť jednu veľmi jednoduchú otázku: Kde dnes môžem byť soľou? Komu dnes môžem byť svetlom? Nie niekde inde. Nie zajtra. Ale dnes – tam, kde žijem. Nech nám Pán dá milosť, aby sme nestratili chuť evanjelia v našom živote a aby sme sa nebáli nechať jeho svetlo svietiť cez naše obyčajné, každodenné skutky.
