Určite máme všetci skúsenosti s prípravou. Aj vianočné sviatky, ktoré sme práve absolvovali, si vyžadujú prípravu: upratať, navariť, napiecť, vyzdobiť, nakúpiť darčeky… Neustále sa na niečo pripravujeme. a čím je tá udalosť pre nás dôležitejšia, tým viac si dáme záležať aj na príprave.
Na začiatku Evanjelia podľa svätého Marka tiež počujeme výzvu: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ (1,3) Otázka, ktorá z tejto výzvy vyplýva, znie: „Akú cestu som mu pripravil? A akú cestu mu to mám vlastne pripraviť? Aká je to vlastne cesta, ktorou Ježiš kráča?“ Odpoveď na poslednú otázku veľmi dobre poznáme. Je to cesta na kríž.
Ježiš kráča cez tvoje a moje hriechy a smeruje na kríž. Boží Syn je tak pokorný, že túto cestu prijíma. My by sme možno chceli perfektnú cestu. Ja si skôr predstavujem cestu, kde niet miesta pre zlyhania, choroby, ťažkosti, chudobu, smrť. Ja sám dobre viem, čo mám robiť, vidím, čo potrebujem; vidím pred sebou skvelú budúcnosť.
Preto je otázka, ktorú nám dnes Božie slovo kladie, veľmi dôležitá: „Myslíš si, že cesta, ktorú si si vybrala či vybral, vedie k plnosti života? Vedie tvoja cesta ku skutočnému šťastiu?
Ježiš Kristus prišiel na svet a kráča cestou, ktorá bola určená nám – je to cesta smrti. A túto cestu chce prejsť aj naším životom. Boh chce, aby sme ho vpustili do nášho skutočného života, a tam patria aj „cesty tretej triedy“. Cesty, ktorými by sme významné štátne návštevy radšej neviedli.
Práve týmito reálnymi cestami nášho života chce kráčať Boh. Toto je predpoklad toho, že spoľahlivo dôjdeme do cieľa nášho života. Toto je podstata sviatkov, ktoré sme prežili, ale aj tých, na ktoré sa pripravujeme: Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom. Lenže nie Bohom neobmedzeným; Bohom, ktorému nikto nerozkáže a panuje nad všetkým.
Stať sa Bohom vo svojej rodine, farnosti, medzi spolužiakmi či kolegami v práci znamená stať sa takým Bohom, aký sa nám ukazuje v Ježišovi Kristovi. Je to Boh, ktorý slúži, ktorý je pokorný, láskavý a odpúšťajúci.
Toto je účinok, ktorý zažijem, keď pripravím cestu Pánovi, keď ho vpustím na všetky reálne cesty a cestičky svojho života. Len potom môžem zakúsiť realitu milujúcej Božej prítomnosti.
