Keď si Rímskokatolícka cirkev 3. mája pripomína svätých apoštolov Filipa a Jakuba, spája tak životné príbehy dvoch nenápadných, no nesmierne dôležitých svedkov viery prvej generácie Cirkvi. V liturgickom kalendári sa nachádzajú spoločne v jeden deň rovnako, ako sa ich relikvie nachádzajú spoločne v Bazilike Dvanástich apoštolov v Ríme.
Filipovo grécke meno znamená „priateľ koní“, no v Evanjeliu podľa Jána sa javí skôr ako „priateľ ľudí“. Pochádzal z galilejskej Betsaidy, rovnako ako Peter a Ondrej. Ježiš ho povolal hneď na začiatku verejného účinkovania. Filipovým typickým gestom je, že k Ježišovi privádza iných: najprv Natanaela, neskôr počas veľkonočných sviatkov pohanských Grékov, ktorí túžia stretnúť Mesiáša (Jn 12,20-22).
Ježiš sa naňho obracia aj vo chvíľach napätia: pri rozmnožení chlebov sa Filipa pýta, kde nakúpiť jedlo pre zástup. Filip realisticky spočíta, že dvesto denárov by nestačilo, a o to viac vynikne Kristova moc. Podobne počas Poslednej večere Filip prosí: „Pane, ukáž nám Otca.“ Dostane odpoveď, ktorú si pamätáme všetci: „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14,9)
Ranokresťanské svedectvá hovoria, že po Turícach kázal v Galilei, Sýrii, Grécku i vo Frýgii. V Hierapolise pokrstil toľko ľudí, až pohanskí kňazi stratili trpezlivosť. Filipa bičovali, kameňovali a napokon ukrižovali dolu hlavou. Kríž, ktorý často drží na starobylých ikonách, pripomína práve túto mučenícku smrť. Relikvie jeho tela preniesli neskôr do Ríma, kde spočinul po boku Jakuba.
Jakuba zvaného Menší (pre odlíšenie od Jakuba Zebedejovho) nazýva Nový zákon aj Pánovým bratom, pravdepodobne bol príbuzným alebo synom Alfeja. Počas Ježišovho účinkovania zostával v úzadí. Rozhodujúci zlom nastal, keď sa mu po zmŕtvychvstaní zjavil Vykupiteľ (1 Kor 15,7). Jakub sa natoľko ponoril do Kristovho tajomstva, že sa stal prvým predstaveným jeruzalemskej cirkevnej obce.
V Skutkoch apoštolov vystupuje ako múdry zmierovateľ: na Jeruzalemskom koncile navrhol, aby obrátení pohania neboli viazaní celým Mojžišovým zákonom. Bolo to rozhodnutie, ktoré otvorilo dvere evanjeliu do sveta. Tradícia ho nazýva Spravodlivým, lebo žil prísnym asketickým životom, často sa modlieval v chráme a na kolenách mal vraj mozole ako ťavie kože.
V roku 62 využil veľkňaz Annáš II. krátke bezvládie v provincii a predviedol Jakuba pred veľradu. Vyviedli ho na cimburie Jeruzalemského chrámu a žiadali, aby sa zriekol Ježiša Krista. Jakub namiesto toho vyznal: „Syn človeka sedí po pravici Veľkej moci a príde na oblakoch neba.“ Zhodili ho, kameňovali a ranou palice ukončili jeho život.
Jakub zanechal krátky, no hutný list, ktorý cirkevní otcovia nazývali Evanjeliom praktickej morálky. V jedinej vete zhŕňa celú sociálnu náuku Cirkvi: „Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.“ (Jak 2,26) Liturgia svätého Jakuba, podľa tradície zostavená práve ním, je dodnes najstaršou eucharistickou modlitbou byzantskej rodiny.
Kosti Filipa i Jakuba našli spoločný domov v Ríme v roku 560, keď ich uložili do novej už spomenutej Baziliky Dvanástich apoštolov. Spoločný hrob prirodzene viedol k spoločnej liturgickej spomienke a syntéza ich osobností poskytuje duchovne bohatý obraz: Filip bol apoštol hľadajúcich, ktorý kládol otázky a vodil duše ku Kristovi, a Jakub bol apoštol činu, ktorý držal komunitu pokope a učil, že ortodoxia bez ortopraxie neobstojí.
Filip nás učí priviesť priateľa k Ježišovi jednoduchým „poď a uvidíš“. Jakub zasa pripomína, že veriť znamená konať: modliť sa za chorých, starať sa o chudobných, zápasiť s jazykom. Ich spojenie v jednom sviatku je pozvánkou zjednotiť kontempláciu s činom a uvedomiť si, že Cirkev stojí na viere vyznanej ústami a potvrdenej rukami.
Na Slovensku máme 12 kostolov, ktoré nesú spoločné patrocínium týchto dvoch apoštolov: od Starého Tekova cez Belušu až po Košický Klečenov. V Pohorelej na Horehroní sa zas nachádza jediný chrám zasvätený výlučne Filipovi a založiť ho vraj inšpiroval gróf Coburg, ktorý v obci rád pobýval.
Vo východnej tradícii dostalo meno apoštola Filipa aj predvianočné pôstne obdobie – Filipovka. Začína sa 15. novembra, deň po jeho byzantskom sviatku, a pripomína, že apoštolova túžba vidieť Ježiša je predohrou radosti z Jeho narodenia.
Svätí apoštoli Filip a Jakub, orodujte za nás, aby sme svoje otázky smerovali k Ježišovi a odpovede premieňali na skutky lásky!
