Gréckokatolícky kalendár obsahuje 17. mája mená dvoch výnimočných apoštolov raného kresťanstva: svätého Andronika a jeho spoločníčku Júniu. Oboch spomína svätý Pavol vo svojom Liste Rimanom slovami, ktoré sú dôležitým svedectvom o ich výnimočnom postavení v Cirkvi: „Pozdravujte Andronika a Júniu, mojich pokrvných a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou boli v Kristovi.“ (Rim 16,7)
Východná tradícia zaradila svätého Andronika medzi Sedemdesiatich Ježišových učeníkov, teda medzi tých, ktorých si sám Kristus vyvolil a vyslal ohlasovať Božie kráľovstvo (porov. Lk 10,1). Cirkevné pramene hovoria, že Andronik bol ustanovený za biskupa mesta Sirmium v Panónii. Išlo o územie, ktoré v 1. storočí pokrývalo časti dnešného Srbska, Maďarska a Rakúska, ba aj kúsok Slovenska (Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo). Jeho sídlom bola dnešná Sremská Mitrovica.
Spolu s Júniou precestovali mnohé kraje Balkánu. Ohlasovali Krista medzi pohanmi, ničili modlárske svätyne a na ich mieste zakladali kresťanské chrámy. Ich kázanie sprevádzali zázraky, podľa tradície uzdravovali chorých a vyháňali zlých duchov.
Ich služba však nebola len úspešná, ale aj nebezpečná. Liturgické texty v byzantskej tradícii uvádzajú, že obaja zomreli mučeníckou smrťou. Pre Kristovo meno podstúpili utrpenie, ktoré zavŕšilo ich život ako svedectvo viery.
Prvé kresťanské manželské apoštolské duo?
Otázka vzťahu medzi Andronikom a Júniou zostáva otvorená. Niektorí historici a biblisti (najmä v latinskej tradícii) ich považujú za manželský pár, iní za súrodencov či jednoducho blízkych príbuzných svätého Pavla. Bez ohľadu na to ich spoločná apoštolská služba je dôležitým dôkazom, že už v najstaršej Cirkvi pôsobili evanjelizátori ako tímy: muži aj ženy, laici aj klerici, v spoločnom poslaní.
Apoštol Pavol sa o nich vyjadruje s úctou a obdivom. Označuje ich za „vynikajúcich medzi apoštolmi“, čo je výrok, ktorý bol v dejinách predmetom mnohých diskusií. Východná cirkev ich preto od nepamäti uctieva ako apoštolov.
V 5. storočí za vlády cisárov Arcadia a Honoria objavili ich relikvie na predmestí Konštantínopola neďaleko Eugeniovej brány. Spolu s nimi sa našli aj ostatky ďalších mučeníkov. Miestnemu duchovnému menom Mikuláš Kalligrafos bolo zjavené, že medzi týmito relikviami sa nachádzajú aj pozostatky svätého Andronika. Na mieste nálezu neskôr postavili nádherný chrám. Ich pamiatka sa tak preniesla aj do liturgického života byzantskej cirkvi.
Svätý Andronik je pre nás zvlášť významný aj z pohľadu našich dejín. Ako prvý biskup Panónie bol teda jedným z prvých zvestovateľov evanjelia na našom území. Jeho meno ostalo zachované aj v západnej tradícii: v 9. storočí sa pápež Hadrián II. odvolával na panónske kresťanské korene, keď zriaďoval arcibiskupstvo na Morave. Tvrdil totiž, že v týchto končinách už kedysi pôsobil biskup Andronik, apoštol z čias svätého Pavla.
Príbeh Andronika a Júnie hovorí, že Cirkev bola od začiatku misionárska, že evanjelium má silu premieňať pohanský svet a že každý veriaci je povolaný ku svätosti, niekedy aj cestou utrpenia. Dnes si ich môžeme pripomenúť ako vzor jednoty, horlivosti, vernosti a radosti zo zvestovania Krista.
Svätí apoštoli Andronik a Júnia, orodujte za nás!
