Svätá Lucia má v kalendári Rímskokatolíckej i Gréckokatolíckej cirkvi svoje miesto 13. decembra. Jej meno, odvodené z latinského slova lux, ktoré znamená svetlo, odkazuje na jej misiu prinášať Kristovo svetlo do temnoty sveta.
Narodila sa v roku 283 v Syrakúzach na Sicílii do bohatej a urodzenej rodiny. Otec jej zomrel, keď mala päť rokov, a tak zostala v starostlivosti svojej matky Eutychie.
Ako tajná kresťanka sa rozhodla zasvätiť Bohu a túžila venovať celý svoj majetok chudobným. Túto túžbu však uchovávala iba v srdci, keďže matka ju zasnúbila mladíkovi z bohatej pohanskej rodiny. Tri roky sa Lucia snažila oddialiť svadbu, dôverujúc modlitbám a Božiemu zásahu.
V roku 301 sa Lucia s matkou, ktorá niekoľko rokov trpela krvotokom, vybrala na púť do Katánie k hrobu svätej Agáty (asi 231 – 251), kde sa na príhovor mučenice už stalo nemálo zázrakov. Počas eucharistickej slávnosti na sviatok svätej Agáty (5. februára) Lucia pripomenula matke evanjelium o žene, ktorá sa uzdravila po dotyku Ježišovho rúcha. Povedala jej: „Mama, ak veríš tomu, čo sa čítalo, aj ty budeš uzdravená.“
Keď pri hrobe svätice Lucia vyprosovala uzdravenie pre matku a sama prosila o možnosť zasvätiť sa Bohu, mala videnie svätej Agáty, ktorá ju povzbudila, aby nasledovala svoju túžbu. Eutychia sa uzdravila a súhlasila s tým, aby Lucia rozdávala svoj majetok chudobným a venovala sa službe Bohu.
Luciin snúbenec, sklamaný z jej rozhodnutia, ju udal u prefekta Paschasia, že je kresťankou. V tom čase platili protikresťanské dekréty cisára Diokleciána (284 – 305), ktoré zakazovali ich praktiky a nariaďovali uctievanie pohanských bohov. Paschasius preto dal Luciu zatknúť a žiadal ju, aby obetovala bohom.
Lucia to odmietla a vyznala: „Som služobníčkou večného Boha a on povedal: ‚Keď vás privedú pred kráľov a kniežatá, nepremýšľajte, čo povedať, lebo Duch Svätý bude hovoriť vo vás.‘“
Rozčúlený prefekt nariadil odviesť Luciu do verejného domu, aby ju tam zneuctili. Keď to však vojaci chceli vykonať, nevedelo ňou pohnúť ani desať mužov, ba nepomohlo ani priviazať ju k volom. Paschasius preto nariadil ju mučiť – mali jej vypichnúť oči a potom ju upáliť. No plamene rýchlo zhasli a nezranili ju.
Nakoniec rozkázal, aby jej prebodli hrdlo. Kým ju odvádzali na popravu, prorokovala prefektov koniec i blížiaci sa koniec prenasledovania kresťanov. Podľa legendy sa jej pred smrťou zázračne navrátil zrak, preto je patrónkou tých, ktorí trpia očnými chorobami, a zrakovo postihnutých.
Svätá Lucia, panna a mučeníčka, ktorá zomrela v roku 304, deväť rokov pred vydaním Milánskeho ediktu, zostáva pre nás pripomienkou, že pravá sila spočíva v odovzdaní sa Božej vôli.
Svätý pápež Pius X. zložil túto modlitbu k nej:
Ó, svätá, ktorej meno značí svetlo, plní dôvery sa obraciame k tebe,
aby si nám vyprosila sväté svetlo, ktoré nás urobí svätými,
aby sme nevstupovali na cesty hriechu a nezostávali v temnote previnenia.
Prosíme ťa skrze tvoj príhovor o zachovanie svetla očiam,
s hojnou milosťou používaných vždy podľa Božej vôle, bez ujmy na duši.
Daj, ó, svätá Lucia, potom, čo sme ti vzdali úctu
a vďaku za tvoj mocný príhovor nad touto krajinou,
aby sme sa raz mohli prísť tešiť s tebou v raji z večného svetla,
Božieho Baránka, tvojho sladkého snúbenca Ježiša.
