Len pár krokov od farského a kláštorného Kostola svätého Jána Evanjelistu na Klosterbergu v bavorskom Mallersdorfe sa nachádza miesto, kde sa už stáročia spája modlitba s poctivou prácou – kláštorný pivovar. Práve tu žije a pracuje žena, ktorá je v Nemecku unikátom. Sestra Doris Engelhardová je totiž jedinou rehoľníčkou v krajine, ktorá vedie pivovar ako vyučená sladovnícka majsterka.
Pre sestru Doris patrí pivo jednoducho k životu. „Neviem si predstaviť dať si ku bravčovej pečeni harmančekový čaj,“ hovorí s úsmevom. V kláštore Mallersdorf sa pivo podáva ku každému jedlu – okrem raňajok. Nie je to však len tradícia, ale aj plod jej každodennej práce. Už 48 rokov vedie malý kláštorný pivovar, ktorého história siaha až do roku 1623. Najprv tu varili pivo benediktíni, od roku 1881 Mallersdorfské sestry a od roku 1933 má pivovar vždy vlastnú kláštornú sladovnícku majsterku.
Sestra Doris sa narodila v roku 1949 ako Walburga Engelhardová v bavorskom Herriedene. Hoci vyrastala v evanjelickom prostredí, rodičia ju vychovávali v katolíckej viere. Už ako dvanásťročná odišla do internátu dievčenskej školy, ktorú viedli sestry v Mallersdorfe. Po maturite v roku 1966 sa rozhodla vstúpiť do rehole. Pôvodne chcela študovať poľnohospodárstvo, no keďže kláštor v tom čase nikoho v tejto oblasti nepotreboval, poslali ju na sladovnícke učilište.
„Prvé pivo som ochutnala až na majstrovskej skúške – so zapchatým nosom,“ spomína s humorom. Postupne si však k remeslu našla cestu a dnes o ňom hovorí s vášňou. V čase jej štúdia bola jedinou ženou medzi mužmi, no v kláštore mala silný vzor – jej predchodkyňa bola prvou sladovníckou majsterkou už od roku 1933.
Mallersdorfské sestry sa starajú o svoje živobytie samy. Spolu s približne dvesto zamestnancami prevádzkujú poľnohospodárstvo, pekáreň, domov dôchodcov a ďalšie hospodárske činnosti. Jačmeň na pivo pochádza z vlastných polí, chmeľ z Hallertau. Ročne tu vyrobia približne 3 000 hektolitrov piva a okolo 700 až 800 hektolitrov limonád. Časť produkcie spotrebuje samotný kláštor, zvyšok smeruje do okolitých hostincov či k zákazníkom.
Obľúbeným pivom sestry Doris je svetlé plné pivo – ľahké, svieže a jemne ovocné. V ponuke majú aj pivničné pivo, svetlý bock a počas pôstu silnejší doppelbock. Tmavé či pšeničné pivo osobne nemá rada, a tak sa v Mallersdorfe nevarí. Nealkoholické pivo tu takisto nenájdete. „To u nás určite robiť nebudeme,“ povedala v jednom rozhovore. Podľa nej nie je nealkoholické pivo zdravšie, často obsahuje viac cukru.
Jej pracovný deň sa začína skoro. O 5:30 sa sestry stretávajú na chórovú modlitbu, o siedmej už stojí v pivovare. Moderná technika dnes uľahčuje fyzickú námahu – mnohé procesy riadi počítač. No napriek automatizácii je potrebná skúsenosť a cit. Treba kontrolovať stupňovitosť mladiny, dohliadať na chladenie v medenom chladiacom člne pod strechou i na správne kvasenie.
Aj v pôstnom období má pivo svoje miesto. Sestra Doris hovorí, že každý piatok praktizuje „pivný pôst“ – namiesto jedla si dopraje pivo. Zdôrazňuje, že pravý zmysel pôstu sa netýka jedla, ale skutkov milosrdenstva: návštev chorých, prejavov láskavosti, a odpúšťania.
Kláštorný život podľa nej nie je bez výziev. „Samozrejme, niekedy si lezieme na nervy,“ priznáva s úsmevom. „Sme veľmi zbožné a v modlitbe predkladáme záležitosti iných pred Boha, ale beda, ak si niektorá kľakne inak, než si druhá myslí, že je správne.“ Svoje povolanie považuje za krásne: každá sestra prináša do spoločenstva svoje dary a slúži, kým vládze.
Otázka budúcnosti zostáva otvorená. Povolaní ubúda a sestra Doris zatiaľ nástupkyňu nemá. Verí však, že tradícia prežije. „Ako dlho to budem robiť, vie len Pán Boh,“ hovorí pokojne. Dúfa, že pivovar raz prevezmú spolupracovníci, aby toto jedinečné spojenie viery, práce a bavorskej pivnej kultúry mohlo pokračovať aj ďalej.
(KNA)
