Svätý Otec Lev XIV. poslal osobné blahoželanie 110-ročnému kňazovi z nemeckej diecézy Fulda Brunovi Kantovi, ktorý je oficiálne považovaný za najstaršieho kňaza na svete. V liste mu poďakoval za jeho „dlhoročnú vernú a obetavú kňazskú službu“.
„S radosťou som sa dozvedel, že 26. februára oslávite svoje 110. narodeniny. Zo srdca vám posielam svoje blahoželanie a požehnanie,“ napísal pápež. Narodeninové oslavy sa konali v obci Eichenzell-Löschenrod za účasti predstaviteľov Cirkvi aj verejného života. Biskup diecézy Fulda Michael Gerber potvrdil, že o svetovom prvenstve otca Kanta dostal oficiálne potvrdenie z Vatikánu.
Otec Bruno Kant sa narodil v Sopotoch (vtedajší Zoppot). Už ako deväťročný chlapec túžil stať sa kňazom. Jeho štúdium teológie však prerušila druhá svetová vojna. Nacistický režim ho povolal do pracovnej služby a neskôr na front. Štyri roky strávil v ruskom zajatí na Kryme. Domov sa vrátil vychudnutý a poznačený vojnou – no s vierou, ktorá ho nikdy neopustila.
Kňazskú vysviacku prijal v roku 1950 vo fuldskom dóme. Ako kaplán pôsobil vo viacerých farnostiach, dlhé roky bol farárom v Marbachu, na čo dodnes spomína s láskou. Miestni naňho nezabudli – jedna z ulíc i námestie pri kostole už nesú jeho meno.
Dnes žije vo farskom dome v Löschenrode. Šoférovanie zanechal pred ôsmimi rokmi, verejné slávenie svätej omše už musel obmedziť. Chorých navštevoval, kým mu to zdravie dovolilo. Hoci mu sluch zoslabol a krátkodobá pamäť občas neslúži, jeho deň má stále pevný rytmus: modlitba, breviár, ruženec, čítanie novín, televízne správy a obľúbené sudoku. „Modlitba ma udržiava mladým,“ hovorí s úsmevom.
Ako dieťa bol krehký a lekári predpokladali, že vysokého veku sa nedožije. Dnes je nielen najstarším kňazom na svete, ale aj živým svedkom dramatického 20. storočia. Smrť otca vo vojne, roky zajatia, otázky o zmysle utrpenia – to všetko prežil s presvedčením, že viera dáva životu nádej a smer.
„Vždy som bol šťastný ako kňaz a nikdy som to neoľutoval,“ hovorí. Na otázku, či sa bojí smrti, odpovedá pokojne: „Každý deň s ňou rátam. Ak by si ma Pán teraz povolal, bolo by to darom.“
A predsa ešte každý deň vezme do ruky ceruzku a lúšti sudoku. Modlí sa a ďakuje: „Vergelt’s Gott!“ (Pán Boh odmeň!) povie trikrát. A dodáva: „Žiť sa oplatí.“
