Generálny sekretariát Synody biskupov zverejnil dve nové správy špecializovaných študijných skupín Synody o synodalite. Popri správe študijnej skupiny č. 9, ktorá sa zamerala na teologické kritériá a synodálne metodiky na rozlišovanie doktrinálnych, pastoračných a etických otázok, bola zverejnená aj správa študijnej skupiny č. 7. Tá sa venovala najmä aspektom biskupskej služby a výberu vhodných kandidátov a navrhla sériu reforiem, ktoré majú do procesu viac zapojiť miestne cirkvi, rehoľníkov i laikov. Návrh zároveň zdôrazňuje, že výber biskupa nemá byť iba administratívnym rozhodnutím, ale duchovným rozlišovaním celej Cirkvi.
Návrh vznikol na podnet Záverečnej správy Synody 2021 – 2024, v ktorej zaznela výzva na prehodnotenie kritérií pri výbere kandidátov na biskupský úrad. Synodálni otcovia upozornili, že popri úlohe apoštolského nuncia a Ríma treba posilniť aj hlas Božieho ľudu a rozšíriť konzultácie s veriacimi.
Dokument preto navrhuje, aby sa pri hľadaní nových biskupov v zmysle subsidiarity viac počúvali potreby konkrétnych diecéz. Veriaci by sa mohli podieľať na vytváraní profilu budúceho pastiera a zároveň navrhovať mená kňazov, ktorých považujú za vhodných kandidátov.
Väčší priestor pre laikov
Jednou z najvýraznejších noviniek je návrh, aby sa do procesu konzultácií systematicky zapájali laici, zasvätené osoby, ženy i mladí ľudia. Dokument upozorňuje, že pri výbere biskupov nestačí počúvať iba klérus.
Každá diecéza by podľa návrhu mala pravidelne organizovať proces rozlišovania o svojom stave a potrebách. Doň by sa mali zapojiť kňazské rady, pastoračné rady, ekonomické rady, zástupcovia mládeže, rehoľníkov či chudobných.
Členovia týchto orgánov by mohli v dôvernom režime navrhovať mená kandidátov na biskupa a zároveň opisovať, akého pastiera ich diecéza potrebuje. Všetky návrhy by museli obsahovať konkrétne zdôvodnenie.
Dokument pritom zdôrazňuje, že nejde o hlasovanie ani cirkevné „voľby“. Konzultácie majú mať charakter duchovného rozlišovania, nie politického boja či kampane.
Budúci biskup má byť „synodálny“
Študijná skupina zároveň opisuje profil budúceho biskupa. Nestačí podľa nej iba teologická vzdelanosť či administratívne schopnosti. Budúci pastier má byť človekom dialógu, schopným počúvať, viesť spoločenstvo a podporovať charizmy laikov.
Dokument pripomína slová pápeža Leva XIV., podľa ktorého je úlohou biskupa budovať jednotu v rozmanitosti darov a služieb v Cirkvi. Dôležitou vlastnosťou má byť aj schopnosť viesť Cirkev synodálnym štýlom.
Navrhované kritériá hovoria aj o otvorenosti voči novým situáciám, schopnosti pracovať v zložitom prostredí či citlivosti voči miestnej kultúre.
Zmeniť sa má aj úloha nuncia
Veľký dôraz sa kladie aj na úlohu apoštolských nunciov, teda pápežských diplomatov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri výbere kandidátov.
Podľa návrhu majú byť aj nunciatúry viac „synodálne“. Nuncius by nemal fungovať iba ako úradník zhromažďujúci informácie, ale ako koordinátor duchovného rozlišovania.
Dokument dokonca navrhuje, aby sa v budúcnosti do diplomatických služieb Svätej stolice mohli viac zapájať aj laici vrátane žien.
Nuncius by mal konzultovať nielen biskupov a kňazov, ale aj laikov, zasvätené osoby, predstaviteľov cirkevných hnutí, univerzít, etnických menšín či domorodých komunít. V niektorých prípadoch by bolo možné vypočuť aj osobnosti občianskej spoločnosti alebo neveriacich, ak dobre poznajú situáciu v diecéze.
Viac dôrazu na miestnu cirkev
Dokument navrhuje, aby sa väčšia časť rozlišovania odohrávala na úrovni cirkevných provincií, teda skupín susedných diecéz, a nie iba na úrovni celej biskupskej konferencie.
Biskupi konkrétneho regiónu by mali spoločne hodnotiť stav svojich diecéz a pripravovať zoznam kandidátov, ktorý následne dostane Svätá stolica.
Zaujímavou novinkou je aj návrh na vytvorenie osobitného „výboru pre obsadenie miestnej cirkvi“ v čase, keď sa uvoľní biskupský stolec. Tento orgán by tvorili kňazi, rehoľníci i laici a pomáhal by nunciatúre lepšie pochopiť potreby diecézy.
Proces má zostať diskrétny
Napriek väčšiemu zapojeniu veriacich dokument opakovane zdôrazňuje potrebu zachovať pápežské tajomstvo a dôvernosť celého procesu. Autori varujú pred politizáciou, tlakom skupín či ideologickými zápasmi.
Konzultácie preto nemajú vytvárať tlak na konečné rozhodnutie pápeža, ktorému podľa katolíckeho učenia patrí posledné slovo pri menovaní biskupov.
Zverejnený text zatiaľ nepredstavuje nové cirkevné právo ani okamžite platné normy. Ide o návrhy študijnej skupiny, ktoré vznikli ako odpoveď na synodálny proces.
Dokument však naznačuje smer, ktorým sa chce súčasné vedenie Cirkvi uberať: väčšie zapojenie veriacich, dôraz na spoločné rozlišovanie a snahu, aby biskup nebol vnímaný predovšetkým ako správca úradu, ale ako pastier schopný počúvať svoj ľud.
