Kalendár Rímskokatolíckej cirkvi 7. mája ukazuje na svätú Rózu Venerini, odvážnu Talianku, ktorá s láskou k Bohu i k chudobným dievčatám otvorila v 17. storočí novú cestu ich vzdelávaniu.
Narodila sa vo Viterbe 9. februára 1656 v rodine obetavého lekára Goffreda Veneriniho. Už ako sedemročná zložila osobný sľub zasvätenia Bohu a po celý život hľadala, ako ho konkrétne uskutočniť. Krátko okúsila klauzúru dominikánok po tom, čo jej zomrel snúbenec, no po otcovej nečakanej smrti sa vrátila domov starať sa o matku a súrodencov.
Popri domácich povinnostiach zhromažďovala ženy z okolia na modlitbu ruženca. Pri rozhovoroch s nimi spoznala ich trojitú chudobu: nedostatok vzdelania, morálnu neistotu a slabé poznanie viery.
Róza časom pochopila, že ani manželstvo, ani kláštor nie sú jej cestou, ale že Boh ju volá založiť dovtedy nevídanú inštitúciu: školu pre dievčatá. S pomocou priateliek Porzie Bacciovej a Gerolamy Coluzziovej otvorila 30. augusta 1685 v rodnom dome prvú triedu verejnej školy. Učila ich čítať, písať, katechizmus, ale najmä osvojiť si dôstojnosť, ktorá vyplýva z toho, že každé dieťa je Božím obrazom.
Spočiatku čelila podozreniu miestnych kňazov i mešťanov, keďže výučba katechizmu bola doménou kňazov, nie žien, no jej vytrvalosť a ovocie práce menili ich mysle. Kardinál Marco Antonio Barbarigo ako miestny arcibiskup (1687 – 1706) pozval Rózu do svojej diecézy Montefiascone a Corneto, kde za pár rokov založila okolo Bolsenského jazera vyše 20 škôl, ktoré neskôr prevzala jej duchovná dcéra svätá Lucia Filippini.
V roku 1706 prišla do Ríma. Spočiatku narážala na nedôveru, no 8. decembra 1713 otvorila prvú veneriniovskú školu pod Kapitolom. O tri roky neskôr ju navštívil pápež Klement XI. Po chvíli sledovania vyučovania povedal: „Pani Róza, robíte to, čo my nedokážeme. Vďaka vám Rím dýcha novým evanjeliom.“ Od tej chvíle sa dvere diecéz otvárali samy.
Róza nezapierala kríže: súperiace učiteľky ju opustili, neraz zápasila s chudobou a nepochopením. Vždy však hovorila: „Chcem len to, čo chce Boh; ani viac, ani menej.“ Jej spiritualitu formoval svätý Ignác z Loyoly: poslušnosť Božej vôli, rozjímavá modlitba a konkrétna služba, to boli jej tri piliere. Jej heslo znelo: „Vychovávať, aby sme zachraňovali.“
Do večnosti odišla v Ríme 7. mája 1728 po otvorení viac ako štyridsiatich škôl. Pápež Pius XII. ju vyhlásil za blahoslavenú 4. mája 1952 a pápež Benedikt XVI. ju svätorečil 15. októbra 2006. Jej dielo dnes nesie Kongregácia Učiteliek Panny Márie (Maestre Pie Venerini) v Európe, Amerike, Afrike i Ázii.
Svätá Róza Venerini, patrónka svojho rodného mesta Viterbo, nám pripomína, že evanjelium sa nešíri len kázňou, ale aj kriedou v ruke učiteľa a láskavosťou, ktorá otvára oči a zohrieva srdcia. Prosme ju, aby aj v našich rodinách a farnostiach rástla úcta k žene, túžba po pravde a odvaha premieňať spoločnosť vierou a vzdelaním.
