Svätý Ján Fisher, kotorý sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spája s 22. júnom, sa narodil v roku 1469 vo východoanglickom meste Beverley. Študoval na Univerzite v Cambridgei, kde v roku 1491 získal titul magistra slobodných umení.
Krátko nato prijal kňazské svätenie a v roku 1501 obhájil aj doktorát z teológie. Ako vzdelaný muž zastával dôležité funkcie na svojej alma mater, kde postupne pôsobil ako vicerektor i rektor.
Múdrosť, vzdelanie a cnosti mladého kňaza sa nedali prehliadnuť. Onedlho Jána Fishera oslovila matka kráľa Henricha VII. Margaret Beaufortová. Stal sa jej osobným spovedníkom. Pod jej patronátom sa Fisherovi podarilo založiť napríklad dve kolégiá na Univerzite v Cambridgei, ako aj katedry teológie na Univerzitách v Oxforde i Cambridgei, kde sa stal prvým profesorom.
Súčasne bol Ján Fisher vysvätený za biskupa malej rochesterskej diecézy na východ od Londýna. Postupne mal prebrať väčšie biskupstvo, no on sa nedal zlákať leskom bohatstva ani poctami a ostal verný svojej chudobnej diecéze. Naďalej bol horlivým učiteľom, kazateľom a zástancom chudobných.
Neustále sa vzdelával a v roku 1516 sa učil pod vedením svetoznámeho Erazma Rotterdamského biblickú gréčtinu. Osvojil si ju tak dokonale, že vnášal korekcie do študijných vydaní Biblie. V rokoch 1523 – 1527 napísal niekoľko spisov na obranu katolicizmu proti Lutherovi a iným reformátorom. Jeho argumentáciou v prospech katolíckej viery sa vyzbrojovali aj konciloví otcovia na Tridentskom koncile (1545 – 1563).
Nad Katolíckou cirkvou v Anglicku však visel mrak zničujúceho konfliktu. Kráľ Henrich VIII. sa chcel rozviesť so svojou právoplatnou manželkou Katarínou Aragónskou, keďže nedokázala priviesť na svet mužského potomka, a od roku 1527 vyjednával v tejto veci s pápežom, aby ten vyhlásil jeho kráľovské manželstvo za neplatné. Klement VII. prípad prešetril a vyhlásil, že kráľovský pár rozviesť nemôže.
Henrich VIII. preto hľadal spojencov medzi vyšším anglickým duchovenstvom, aby našiel teológov, ktorí by ho podporili. Biskup Fisher, ktorý požíval veľkú úctu, na túto hru nepristúpil. Vyhlásil, že kráľovo manželstvo je platné a nik ho nemôže rozlúčiť.
Keď sa Henrich nedočkal súhlasu z Ríma, vypovedalo Anglicko pápežovi poslušnosť a v roku 1533 kráľ uzavrel druhé manželstvo s bývalou dvornou dámou Annou Boleynovou. Potom dal odhlasovať zákon, podľa ktorého budú mať právo nástupníctva na anglický trón deti tejto druhej manželky.
V apríli 1534 bol biskup Fisher vyzvaný, aby zložil prísahu v zmysle spomenutého zákona, on to však odmietol, čím spochybnil legitimitu tohto zmätočného dokumentu. Preto ho uväznili v londýnskom Toweri. Následne parlament prijal zákon, podľa ktorého najvyššou hlavou cirkvi v Anglicku je kráľ. Tým sa krajina formálne odtrhla od Katolíckej cirkvi a vznikla anglikánska cirkev.
O biskupovom väznení sa dozvedel aj pápež Pavol III. a takticky sa rozhodol vymenovať ho za kardinála. Dosiahol však opačný účinok. 17. júna 1535 dali predviesť Fishera pred súd, aby tam verejne a bezpodmienečne uznal kráľa za hlavu anglickej cirkvi. Biskup znova odmietol, a tak ho ako velezradcu odsúdili na smrť. Poprava sa konala o päť dní 22. júna predpoludním. Na popravisku si biskup kľakol a pomodlil sa hymnus Teba, Boha, chválime a Žalm 30 U teba, Bože, hľadám ochranu. Potom ho sťali.
Na znak potupy jeho mŕtve telo bez šiat nechali ležať na popravisku až do večera. V noci ho bez pohrebu zahrabali na cintoríne pri neďalekom Kostole všetkých svätých a Panny Márie, kam dočasne pochovávali popravených v Toweri. Jeho hlavu nastokli na kôl a vystavovali ju dva týždne na Londýnskom moste. Potom ju hodili do Temže, aby na ten istý kôl mohli napichnúť hlavu Fisherovho spoločníka v utrpení a nasledovníka v smrti Tomáša Mora.
Pápež Pius XI. vyhlásil v roku 1935 rochesterského biskupa Jána Fishera (spolu s Tomášom Morom) za svätého.
