Priatelia, čo vás motivuje konať? Čo vás prinúti vstať z postele? A to, čo robíte, robíte radostne, či so sebazaprením? Máte radi svoj život, alebo by ste si ho chceli s niekým vymeniť?
Prečo sa na to pýtam? Lebo ma to zaujíma. Zaujíma ma, čo nás poháňa vpred.
Mal som perný týždeň, v priebehu niekoľkých dní som precestoval v aute pomerne veľké vzdialenosti, málo som spal, zle som jedol, pil som kávu a znova kávu a hádzal do seba gumené medvedíky – jedlo náhodných nomádov…
Keď som sa zastavil, prišla mi správa od kamaráta, či nejdem na kávu. Hovorím, že idem, ale som na druhom konci republiky. On mi nato, že som tam bol predvčerom, čo tam zase robím. Hovorím, že tu mám podivnosti povinnosti. Na to mi odpísal, že mi drží palce, že na mňa sedí staré bulharské príslovie „Blázon sa nikdy neunaví“. Zasmiali sme sa, dohodli sme si iný termín.
Potom mi to „docvaklo“: veď on si zo mňa uťahuje, oplan jeden. Viem, že je v tom láskavosť, tak ho beriem na milosť.
Toto porekadlo ma však motivovalo, aby som sa zamyslel nad tým, čo hýbe svetom, čím sa motivujú ľudia. Urobil som si malý prehľad motivačných citátov. Nenárokujem si na absolútnu platnosť týchto myšlienok, podmienkou bolo, aby si ich ľudia často písali, posielali, zdieľali, skrátka, aby rezonovali.
V západnom svete sú to napríklad tieto vety:
„Je v poriadku nebyť v poriadku.“ – Ide o myšlienku, ktorá hovorí, že je celkom bežné, prijateľné a normálne byť v neporiadku. Je to povzbudzujúca myšlienka, ktorá sa týka duševného zdravia. No je pravdivá?
„Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.“ – Toto je populárny citát, ktorý upriamuje pozornosť na vlastné konanie.
Obľúbený je aj zavádzajúci citát, ktorý ľuďom navráva, že sa môžu stať všetkým, čím len chcú, ale musia vedieť, ako na to, pretože: „Jediné obmedzenie je tvoja myseľ.“
Potom tu máme taľafatku iného typu, ktorá nás uisťuje, že sme na dobrej ceste, kdekoľvek sme a akíkoľvek sme: „Nemusíš byť dokonalý, aby si bol úžasný.“
Populárna je aj myšlienka „Urob zo seba prioritu“. Cynik by povedal, že je to len prezlečené „Non serviam – Nebudem slúžiť“. Zbojníci si tak delili lup: Najprv sebe, potom (možno) tebe, mne dva dukáty, tebe jeden.
Máme tu aj všeobecne obľúbený „hlod“ o tom, ako máme byť najlepšou verziou samých seba; to už tuším použil každý. Áno, je to pekné, nekritizujem, len konštatujem.
Na svojich potulkách som stretol známeho, ktorý sa vrátil z Ďalekého východu, kde určitý čas pobudol medzi bežnými budhistami. Hovoril mi, ako sa jednej dievčiny pýtal na jej tetovania, čo znamenajú. „Sú to vytetované požehnania. Jedno je sila, druhé je moc, tretie bdie nad mojím zdravím, toto tetovanie zasa priťahuje bohatstvo,“ odvetila. Môj známy sa zarazil – budhizmus mu bol sympatický tým, že učil, že je potrebné sa vzdať túžob. Namietol teda: „Budha o bohatstve nehovoril…“ Dievčina zareagovala: „Som budhistka, ale nie Budha…“ To je sila, čo?!
To použijem nabudúce, keď mi niekto vytkne, že Ježiš hlásal iné, ako žijem: „Prepáčte vážení, som kresťan, ale nie som Kristus….“
Ale aby som v tomto písaní dospel k nejakej pointe. V hlave mi znejú Ježišove slová z Matúšovho evanjelia. Slová, ktorými ide proti prúdu. Slová, ktoré tnú do živého, slová, ktoré ako oheň spaľujú všetky pohanské táraniny, aby zostalo zlato človečenstva:
Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za oko a zub za zub.“ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
