V týchto dňoch som mal možnosť pozrieť si dokumentárny film o slávnom DJ-ovi Aviciim. Tento švédsky hudobník, známy po celom svete, obetoval svoju mladosť a energiu pre hudobný priemysel. Jeho skladby pozná každý, no napriek úspechu a bohatstvu zostal vo svojom vnútri osamelý. Sláva, tlak a neistota ho napokon dohnali k tragickému koncu. V diskusii s manželkou sme sa zamysleli nad tým, ako by jeho život vyzeral, keby svoju hudbu tvoril len pre radosť a pre svojich blízkych. Možno by bol šťastnejší, ale jeho dielo by neoslovilo milióny ľudí na celom svete.
Táto myšlienka ma privádza k obdobiu, ktoré stále prežívame vo východnom obrade, a k jednému z najdôležitejších protagonistov sviatku Krstu Krista Pána – k svätému Jánovi Krstiteľovi. Ján bol človek, ktorý podobne ako Avicii neostal vo svojej komfortnej zóne. Nehlásal Božie slovo potichu, vo svojom súkromí. Vyšiel medzi ľudí, konfrontoval ich s pravdou, aj keď vedel, že mu to môže priniesť prenasledovanie a smrť. Mohol si povedať: „Budem veriť potichu, pre seba.“ Ale neurobil to. Priniesol obetu, ktorá ho stála hlavu.
Rovnako Ježiš Kristus – mohol zostať v súkromí, mohol vyliať jedinú kvapku krvi na vykúpenie sveta. Ale on nám dal celé svoje srdce, celé svoje telo a celý svoj život. Urobil to preto, aby ukázal lásku a otvoril cestu spásy pre všetkých.
Obeta nepredstavuje vždy veľké skutky. Môžu ňou byť každodenné rozhodnutia: dať niekomu svoj čas, podať pomocnú ruku alebo preukázať lásku, aj keď nás to stojí námahu. Tak ako Ján Krstiteľ a Ježiš Kristus sme pozvaní vyjsť zo svojej zóny pohodlia. Svet potrebuje ľudí, ktorí budú ochotní obetovať čas, talenty a lásku pre dobro iných.
Ján Krstiteľ tvoril veľké veci s pohľadom upretým na pravý zmysel, čo ho stálo tú najvyššiu obetu, vlastnú hlavu.
Avicii tvoril veľké veci, no bez pravého zmyslu, ktorý ho pripravil o seba samého.
Či už tvoríme niečo veľké alebo malé, nestrácajme ten pravý zmysel. Toho, ktorý sa pred malou chvíľou narodil, je pokrstený a práve v tejto chvíli začína konať spásonosné veci…
