Sobášne príhovory zvyknem začínať známym príkladom, v ktorom za duchovným učiteľom príde mladý muž a prosí ho o radu. Už dlhšie má v sebe neprekonateľnú túžbu žiť večne, a tak sa pýta, čo má robiť. Učiteľ mu poradí: „Synu, ožeň sa!“ A mladý sa začuduje: „A čo, potom už budem žiť večne? Učiteľ mu vysvetlí: „Nie, ale tá túžba zmizne.“
Tento príbeh mi zakaždým poskytne vtipnú základňu pre vážne uvažovanie: Čo s túžbami, ktoré v sebe nosím? Ako sa k nim postaviť? Dostanem sa o kúsok ďalej, ak si uvedomím, čo majú všetky moje túžby spoločné. Okrem iného aj to, že v ich naplnení vidím svoje šťastie.
Priznám sa, že v evanjeliu ma zakaždým zarazila reakcia apoštolov, keď ich Pán Ježiš povolal za svojich učeníkov. Považoval som to za suchý príbeh, ktorému chýba šťava. Ale to len preto, že som nezahryzol do jeho dužiny.
Na jednoduchú výzvu Pána Ježiša: „Poďte za mnou!“ nasleduje reakcia dvoch prvých dvojíc nezávisle od seba: „Oni hneď zanechali siete a išli za ním.“ Ale prečo vlastne? Veď Ježiš vtedy neurobil žiaden zázrak. Nevytiahol nijakú pracovnú zmluvu, dokonca im ani neponúkol okamžitú odmenu.
Jednoduchým vysvetlením ich reakcie je túžba. Pod povrchom reakcie prvých žiakov Ježiša Krista sa totiž ukrýva túžba. Židovský systém výchovy a vzdelania bol postavený na centrálnej túžbe: stať sa žiakom rabína, ak nie aj samotným rabínom. Vieme však, že to sa podarilo len najlepším z najlepších. Museli prejsť sitom základnej, strednej i vysokej školy, teda Bet sefer, Bet talmud a Bet midraš. A len tí najlepší s červeným diplomom potom na konci počuli vetu od rabína: „Poď za mnou!“ Ostatní odišli k svojim rodinám a čakala ich manuálna práca.
To, že dnešní štyria chlapci pracujú na lodi, ukazuje, že ich túžba zostala nenaplnená. Nedostali sa do úzkeho výberu. Už nebol čas na túžby a sny mladosti, teraz bolo treba ťažko pracovať. A v situácii pochovaných túžob zrazu prichádza niekto, kto túto ich niekdajšiu túžbu oživí a naplní. Preto Ježišovi stačila na začiatok práve táto veta: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí!“
Čo nám hovorí tento príbeh? Možno aj to, že Boh nadväzuje na naše túžby, aby nám dal oveľa viac. Túžime po láske, bezpečí a prijatí. A hľadáme to na rôznych miestach a svojimi spôsobmi.
Slová Ježiša Krista sú jasné a mocné. Sú pozvaním túžiť. Túžiť po láske, túžiť po Bohu. Všimnime si, že Pán Ježiš nepovedal: „Poďte so mnou!“, ale „Poďte za mnou!“ Pretože keď ideme za niekým, potom sledujeme a objavujeme jeho stopy. A práve toto zo mňa robí kresťana a odlišuje ma od človeka, ktorý kresťanom nie je: že túžim vidieť stopy Boha vo svojom živote a túžim ich vidieť v každej situácii – v radosti i v bolesti.
Chceš žiť večne? Vieš, čo máš robiť. Rozhodne nemusíš túto túžbu vešať na klinec. Boh sa nechal zavesiť na kríž, aby ti ukázal, ako veľmi po tebe túži. Ako nebeský ženích po svojej milovanej neveste – Cirkvi.
A úvodná rada: „Ožeň sa!“ zrazu dostáva celkom nový rozmer.