Ešte ako mladý herec a nadšený športovec vystúpil v roku 2010 v populárnej nemeckej televíznej šou „Wetten, dass…?“ (Stavme sa, že…?). Pokus, ktorý mal byť adrenalínovým zážitkom, sa skončil tragicky – ťažký úraz krčnej chrbtice po nevydarenom skoku ponad idúce auto ho pripútal na invalidný vozík. Život sa mu rozbil v okamihu, a predsa nezlomil jeho ducha.
Samuel Koch má dnes 37 rokov a je autorom viacerých kníh, medzi nimi aj titulu s výstižným názvom StehaufMensch!, ktorý by sme mohli preložiť ako „Človeče, vstaň!“. Nejde o bežný motivačný manuál ani o „návod na prežitie“ – skôr o úprimné, premyslené rozjímanie človeka, ktorý vie, čo znamená slabosť aj hľadanie sily.
„Nechcel som písať ďalší múdry text typu ‚urob to ako ja a budeš šťastný‘,“ hovorí. „Nie každý, kto si prešiel niečím ťažkým, potrebuje rovnaké odpovede. Preto som oslovil stovky ľudí – väzňov, utečencov, ťažko chorých, podnikateľov. Chcel som pochopiť, čo ich drží nad vodou.“
Z týchto rozhovorov vzišla kniha, ktorá neponúka jednoduché riešenia, ale otvára priestor. „Niektoré rady môžu byť ako údery. Viem to z rehabilitácie. Preto len kladiem otázky, skúsenosti, podnety.“
Za jednu z najvýstižnejších myšlienok svojej knihy považuje vetu, ktorú našiel v Biblii: „Moja sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ (2 Kor 12,9) Je to veta, ktorá znie ako paradox – ale pre Samuela sa stala skúsenosťou.
Vozík ako pancier pokory
Svoj invalidný vozík nazýva „180-kilovým pancierom pokory“. Hovorí o ňom bez zatrpknutosti. „Udržuje ma pri zemi – doslova. Kedykoľvek by ma mohlo pohltiť pokušenie pýchy, pripomína mi, že sa nezachránim sám.“
Aj preto sa neoznačuje za „motivačného rečníka“. Hovorí: „Raz som stretol chlapca s rovnakou diagnózou ako ja. Dnes žije a darí sa mu. Iný, ktorému som povedal to isté, to vzdal. Pochopil som, že nemôžem dať niekomu odvahu žiť – tú si musí nájsť každý sám.“
Predsa však cíti zodpovednosť. „Každý má zodpovednosť. Nie až vtedy, keď je známy. Od narodenia. Ak máme vplyv na ľudí – hoci len vo vlastnej rodine –, máme aj úlohu.“
Na otázku, čo ho robí šťastným, odpovedá dvoma spôsobmi. Delí šťastie na dve vrstvy – radosť z konkrétneho zážitku, ktorý mu dáva divadlo, príroda, rozhovor a smiech, a potom hlbšiu, trvalú spokojnosť, ktorá nepramení z okolností, ale z postoja.
„Nie vždy mám poruke príjemné momenty. Ale naučil som sa hľadať pokoj, ktorý nezávisí od vonkajška.“ Často ho nachádza v tichu, v samote, v kláštore. „Vo chvíľach, keď sa stíšim a obrátim k Bohu – k ‚vynálezcovi miechy‘, ako s humorom hovorí – prichádza vnútorný mier, ktorý ma nesie aj vo chvíľach, keď by som už najradšej všetko vzdal.“
Viera bez ilúzií
Jeho vzťah k viere sa po nehode zmenil. „Nie radikálne, ale prehĺbil sa. Z detskej viery, že Boh nás vždy ochráni, som prešiel k presvedčeniu, že existuje niečo dôležitejšie než zdravie. Viera nie je poistka pred nešťastím. Ale môže byť oporou, keď sa to nešťastie stane.“
V každodennom živote si vytvára priestor na modlitbu. Skôr než sa pozrie do mobilu, pozrie sa do vnútra. „Niektorí tomu hovoria meditácia, iní modlitba. Pre mňa je to rozhovor. Nie len s prosbami, ale s načúvaním.“
Verí v silu spoločenstva – nielen v kostole, ale aj medzi priateľmi, ktorí zdieľajú rovnakú nádej.
Samuel často premýšľa nad tým, čo môže on sám ponúknuť. Nie čo ešte od života čakať, ale čo životu dať. „Nechcem byť len spotrebiteľom šťastia. Chcem sa pýtať: Ako môžem žiť zmysluplne? Ako môžem prispieť?“
Táto otázka ho viedla aj pri písaní knihy, pri účasti na divadelných projektoch, pri návštevách ľudí na nemocničných oddeleniach. Vždy s rešpektom, nikdy ako „ten silný“. „Silný“ je podľa neho ten, kto dokáže zostať verný dobru aj v slabosti.
Človeče, vstaň!
Názov jeho knihy StehaufMensch! možno chápať aj ako výzvu: Vstaň. Nie nevyhnutne fyzicky. Ale duchovne. Prestaň sa pýtať, prečo si padol – a začni hľadať, čo ťa ešte nesie. Samuel Koch už stáť nevie. A predsa, hovorí, „vstávam každý deň – s vierou, nádejou, pokojom, ktorý prichádza zvnútra“.
Týmto príbehom sa dotýka všetkých, ktorí v živote spadli. Nie preto, aby ich súdil. Ale aby im podal ruku a potichu povedal: „Človeče, vstaň!“
Spracoval: Rastislav Čižik
