Zástup sa pýtal Ježiša: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (Jn 6,30-35)
Je zaujímavé, že rozmnoženie chleba pritiahlo množstvo ľudí za Ježišom a napriek tomu, keď ich žiada, aby mu verili, žiadajú od neho znamenia. Žiadajú od neho niečo, ako urobil Mojžiš, ktorý im dal mannu. Manna sa považovala za potravu mesiášskeho ľudu. Kresťania v nej videli obraz eucharistického pokrmu. Ježiš ju tu pripomína ako symbol pravej potravy viery, ktorou je jeho telo a krv, prameň večného života.
Teda Ježiš je opravdivý pokrm, a to skrze svoje telo a krv. Podľa náuky Otca, ktorú odovzdávam ľuďom, ja som ten opravdivý chlieb, pripodobňujem sa chlebu skrze vieru – tak znie výklad verša Jn 6,22 v Jeruzalemskej biblii.
Ježiš sa označuje za pravý chlieb, ktorého predobrazom bola manna a včera rozmnožený chlieb. Ježiš tak ako Múdrosť (porov. Prís 9,1-6) pozýva ľudí na svoju hostinu. Pre evanjelistu Jána je Ježiš touto Božou Múdrosťou.
Vo viere v Ježiša máme život, ktorý nás očisťuje od hriechu a uschopňuje nám dávať svoj život – podľa jeho príkladu – za ostatných, s ktorými prežívame spoločenstvo lásky. Uschopňuje nás darovať sa skrze pečať Ducha, ktorého sme prijali v krste – tak vykladá verš Jn 6,27 Jeruzalemská biblia.
Iba Ježiš pozná Božie tajomstvá a zjavuje ich ľuďom, je živým chlebom, ktorý utíši hlad.
Ježišu, verím, že ma očisťuješ a uschopňuješ zomierať sebe, pomôž mi v tom svojou milosťou.
