Hovorí sa, že v súčasnej postmodernej spoločnosti vládnu nie vzťahy, ale ťahy. Konštatácia, ak je pravdivá, vystavuje spoločnosti vôbec neblahé vysvedčenie. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vyzdvihnúť potrebu budovania vzťahov medzi ľuďmi. Vzťahov, ktoré sú založené na sebapoznaní, komunikácii a rešpekte k iným.
Jedným z rozhodujúcich vzťahov vplývajúcich na kvalitu a plnosť ľudského života je priateľstvo. O priateľskom vzťahu existuje veľa odbornej i románovej literatúry. Napriek tomu sme práve dnes vystavení pokušeniu „odložiť“ pestovanie skutočného priateľstva alebo ho vymeniť za rýchlu náhradu umelej radosti s virtuálnym „priateľom“ na sociálnej sieti. „Neviem, či je na tomto svete niečo krajšie a cennejšie ako nesebecké a oddané priateľstvo medzi ľuďmi,“ takto vysoko vyzdvihuje hodnotu priateľstva vo svojej knihe americký spisovateľ Orison Swett Marden.
Priateľstvo je pozvanie k stretnutiu sŕdc. Nie však z dôvodu fyzickej samoty, ale skôr z potreby rozvinúť v priateľoch svoje najlepšie duševné schopnosti a dary. Priateľ nie je ten, kto je blízko nás fyzicky alebo na sociálnych sieťach. Jadrom pravého priateľstva je totiž vzájomná úprimnosť a prajnosť. Priateľ je ten, kto je blízky v srdci, aj keď je fyzicky vzdialený. Dobrý priateľ vždy využije príležitosť, aby na našu adresu povedal dobré slovo, chránil naše slabé miesta, umlčal ohovárania a klamstvá či prekonával predsudky ako ničiteľov vzťahu.
Koľko ľudí bolo povzbudivým slovom priateľa zachránených pred pesimizmom, depresiou či pokusom o samovraždu! Takéto priateľstvo sa nedá vyvážiť peniazmi.
Starozákonná Kniha Sirachovcova obsahuje niekoľko ucelených výpovedí na tému priateľstva. Popri chvále verného priateľa venuje svoje verše aj praktickej stránke priateľstva. V šiestej kapitole čítame: „Milé slovo získava mnohých priateľov… láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje dobro.“ „Ak chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške…“ „Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi.“
Oproti ľudským vzťahom, ako je priateľstvo, stojí osamotenosť. Samota je peklo, tvrdí veľký východný otec Ján Damascénsky (+ 754). Názorne túto myšlienku ilustruje podobenstvo o boháčovi a Lazárovi z Lukášovho evanjelia. Postava boháča vyjadruje typ človeka, ktorý síce bohatý na materiálne dobrá mal nevšímavé srdce pre videnie reálnych potrieb núdznych. Po skončení pozemskej púte sa ocitol v pekle, kde ho hrýzla nenaplnená túžba po láske. Na druhej strane vidno bedára Lazára, ktorý sa osvedčil v skúške utrpenia a tak prešiel po smrti do stavu nebeskej blaženosti, spočívajúcom v obklopení spravodlivého Abraháma a ďalších postáv.
O tom, aké nevyhnutné pre psychické zdravie je byť s niekým a rozprávať sa s niekým, vypovedá aj americký veľkofilm Stroskotanec. Hlavnú úlohu systémového inžiniera firmy FedEx v ňom hrá herec Tom Hanks. Po havárii lietadla sa ocitne na osamelom ostrove. Zbavený barličiek civilizácie i vnútorného pocitu večnej časovej tiesne zisťuje, že nato, aby si uchránil holý život, si najprv musí zaistiť vodu, jedlo a aspoň provizórne útočisko. Keď prekoná i to, pochopí, že jeho najväčším nepriateľom v tomto exotickom vyhnanstve bude… samota. Na opustenom ostrove mu niekoľko rokov robí spoločnosť imaginárny priateľ Wilson – volejbalová lopta. Len takto prežije bez psychickej ujmy.
Aj manželstvo ako usporiadaný zväzok muža a ženy v sebe obsahuje priateľský vzťah. Heslo tohoročného Národného týždňa manželstva pripomína, že manželstvo je behom na dlhú trať. Kto beháva, vie, že stupeň kondície sa prejaví až po niekoľkých ubehnutých kilometroch a celkovú odolnosť organizmu preverí prípadná kríza, únava a vyčerpanosť. Vtedy je takmer nevyhnutné prijať pomoc zvonka, osviežiť sa a pokračovať v behu do cieľa.
Takisto priateľstvo sa preveruje skúškami života a osvedčuje ho vernosť či vytrvalosť v týchto skúškach.
Nevzdávajme sa príliš rýchlo nadobudnutého priateľstva. Bez priateľstva budujeme svet bez srdca, chladný, prázdny a bez chuti.
