Pamätáte sa ešte na prvý večer májového konkláve? Čierny dym zo špeciálneho komína na streche Sixtínskej kaplnky mal nezvyčajné meškanie. Minúty ubiehali, prešla polhodina, potom ďalšia – a nič. Žiadny dym, žiadny signál. Až po takmer dvoch hodinách sa konečne objavil čierny dym. Čo sa vtedy odohralo za múrmi Vatikánu?
O konkláve, na ktorom bol zvolený kardinál Robert Francis Prevost za nového pápeža, už toho na verejnosť preniklo dosť veľa. Médiá informovali aj o tom, že prvý večer sprevádzala dlhá duchovná meditácia kardinála Raniera Cantalamessu, bývalého pápežského kazateľa. Pre niektorých bola až príliš dlhá. A nebola jediným dôvodom zdržania.
Ako odhaľuje nová kniha dvoch vatikánskych novinárov Elisabetty Piqué a Gerarda O’Connella, skutočný príbeh je pestrejší. Ich publikácia El último Cónclave (Posledné konkláve), písaná denníkovou formou, má 450 strán a je plná zákulisných detailov, anekdot i drobných pochybení, ktoré robia veľké dejiny prekvapivo ľudskými. Anglická verzia má vyjsť na jar 2026.
Favorit, prešľap, omyl
Dočítate sa v nej, že jedným z hlavných dôvodov meškania v onen siedmy májový večer bol zabudnutý mobilný telefón. Patril staršiemu kardinálovi a zostal v Sixtínskej kaplnke. Išlo o očividné porušenie pravidiel, keďže počas konkláve sú kardináli úplne izolovaní, odovzdávajú telefóny a mobilná sieť je vypnutá. Až keď sa tento problém vyriešil, mohlo sa hlasovanie skutočne začať.
A potom už išlo všetko rýchlejšie, než mnohí čakali.
Ako favorit sa javil kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár a „dvojka“ Svätej stolice. Autori knihy opisujú aj slávnostnú svätú omšu, vysielanú do celého sveta. Pri znaku pokoja sa objali kardináli Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia, a Pietro Parolin. Re – známy tým, že hovorí hlasnejšie, lebo horšie počuje – mu povedal: „Doppi auguri, Pietro!“ – „Dvojnásobná gratulácia, Pietro.“ Nebol sám, kto si kardinála Parolina predstavoval v bielej sutane. Aj jeho spolupracovníci ho považovali za najpravdepodobnejšieho kandidáta.
No ani tým sa séria prekvapení neskončila.
Pri jednom z hlasovaní sa v urne objavilo 134 hlasovacích lístkov namiesto 133. Situácia pripomenula konkláve z roku 2013. Hlasovanie muselo byť vyhlásené za neplatné a lístky spálené. Chybu si neskôr priznal španielsky kardinál Carlos Osoro Sierra, ktorý omylom vhodil do urny dva lístky naraz. O pár dní oslávil osemdesiatku – a na ďalšom konkláve sa už nezúčastní. Nie pre chybu, ale pre vek.
Vydanie, ktoré nevyšlo
Nechýbali ani úsmevné momenty. Jeden z voliteľov mal problém prevliecť lístok na niť, ako to predpisuje ceremoniál. Keď požiadal anglického dominikána kardinála Radcliffa, aby mu pomohol, ten odmietol. Napokon mu pomohol kardinál z Južnej Ameriky.
Ako uvádza americký kardinál Robert McElroy, každý kardinál mal zoznam mien a vedel si priebežne počítať hlasy. Keď sa blížila potrebná väčšina, napätie rástlo. Keď padol 89. hlas, zaznel potlesk – hoci výsledok sa črtal už skôr. A keď bolo oznámené, že kardinál Prevost získal 108 hlasov, Sixtínska kaplnka vybuchla v ohlušujúcom aplauze.
Keď sa nad Vatikánom objavil biely dym, mnohí boli presvedčení, že víťazom je Parolin. Aj vo vatikánskom tlačovom stredisku sa to považovalo za hotovú vec. Podľa knihy mala byť dokonca vytlačená hotová verzia denníka L’Osservatore Romano s jeho menom.
Aký je dnes vlastne deň?
Keď oznámili, že kardinál Robert Francis Prevost si ako nový pápež vybral meno Lev XIV., Námestím svätého Petra sa nieslo futbalové skandovanie: „Leooo-ne, Leoooo-ne!“ Medzi úradníkmi kúrie, ktorí sa medzitým zhromaždili na terase Apoštolského paláca pripravení oslavovať Parolina, však zavládlo ticho a rozpaky. Jeden skúsený monsignor ho napokon prerušil vetou: „Urobíme z neho jedného z nás.“
A práve vtedy sa odohrala malá, tichá epizóda. Dievča menom Michele požiadalo nového pápeža, aby jej požehnal a podpísal Bibliu. Urobil to s úsmevom a s poznámkou: „Ten podpis si ešte musím nacvičiť – starý sa už nehodí.“ Potom sa jej priam s detskou zvedavosťou opýtal: „Aký je dnes vlastne deň? Ôsmy máj?“ Otázka, ktorá v historickej chvíli pôsobila prekvapivo obyčajne. A veľmi ľudsky.
Pápež Lev XIV. neskôr priznal, že vedel o špekuláciách okolo svojho mena, no šancu považoval za minimálnu: „Nečakal som, že sa stanem pápežom. Nikdy by mi nenapadlo, že kardináli zvolia Američana.“
Spracované podľa katholisch.de.
