Gréckokatolícka cirkev si 3. marca pripomína troch statočných mučeníkov – svätých Eutropia, Kleonika a Baziliska. Ich mená nesú hlboký význam: Eutropios znamená obratný, Kleonik slávny víťaz a Bazilisk je malý kráľ. Ich veľkosť sa ukázala v čase prenasledovania, keď pre vernosť Kristovi neváhali obetovať vlastný život. Pochádzali z Kapadócie a boli príbuznými svätého Teodora Tiróna, známeho kresťanského mučeníka. Spájala ich nielen rodinná väzba, ale predovšetkým hlboké priateľstvo a spoločná služba v rímskej armáde.
Keď bol svätý Teodor umučený, jeho priateľov zatkli a uväznili v meste Amaseia v Pontskej oblasti (dnes Amasya v Turecku). Hoci boli vo väzení, ich duch zostal slobodný. Neprestávali ohlasovať Krista a ich slová zasiahli srdcia mnohých spoluväzňov tak, že aj napriek hrozbe smrti prijali kresťanskú vieru.
Po smrti miestodržiteľa Publia, ktorý sa „preslávil“ prenasledovaním kresťanov, ho vystriedal Asklepiodotos, človek ešte krutejší než jeho predchodca. Keď sa dopočul, že vo väzení sú priatelia svätého Teodora, rozkázal ich predviesť pred svoj súd.
Mučeníci tam pevne vyznali svoju vieru. Odpoveďou im boli bezcitné tresty — kruté bičovanie, po ktorom ich telá pokrývali len rany a modriny. Uprostred utrpenia sa však Eutropios obrátil k Bohu: „Pane, daj, aby sme tieto rany znášali pre korunu mučeníctva, ako si posilnil svojho služobníka Teodora.“
Na jeho modlitbu sa im zjavil sám Kristus, sprevádzaný anjelmi a svätým Teodorom Tirónom. Spolu s mučeníkmi ho videli aj viacerí prítomní a boli tak zasiahnutí týmto zázrakom, že volali na Asklepiodota, aby zastavil ich trápenie. Miestodržiteľ, vydesený reakciou ľudu, rozkázal mučeníkov odviesť.
Na ďalší deň ich dal priviesť do pohanského chrámu, aby obetovali modlám. Eutropios sa však obrátil na Krista a modlil sa: „Pane, buď s nami a znič zlobu pohanov. Daj, aby raz na tomto mieste bola prinášaná nekrvavá obeta kresťanov.“
Sotva tieto slová vyslovil, chrám sa otriasol v základoch. Zemetrasenie zbúralo jeho steny a rozdrvilo sochu bohyne Artemis. Zároveň sa ozval hlas z neba: „Vaša modlitba bola vypočutá. Na tomto mieste bude stáť dom kresťanskej modlitby.“
Pohania v hrôze zutekali, zatiaľ čo Asklepiodotos, stále plný hnevu, prikázal pribiť mučeníkov na drevené koly a poliať ich vriacim dechtom. Zázrak sa však zopakoval. Horúca smola stekala po ich telách ako voda po mramore, no ich trýzniteľov spálila. Miestodržiteľ, rozzúrený touto situáciou, nariadil, aby ich rany ďalej driapali železnými hákmi a pálili soľou, octom a horčicou.
Poslednú noc pred popravou strávili svätci v modlitbe, počas ktorej ich znova posilňoval sám Kristus.
Ráno 3. marca 308 boli Eutropios a Kleonik ukrižovaní, kým Baziliska ešte ponechali vo väzení. Popravili ho sťatím 22. mája v meste Komana (neďaleko dnešnej obce Gümenek v Turecku) a jeho telo hodili do rieky. Kresťania však jeho relikvie tajne vyzdvihli a pochovali ich v poli, kde neskôr vyrástol chrám zasvätený svätému Baziliskovi.
Príbeh svätých Eutropia, Kleonika a Baziliska nás učí, že skutočná viera sa prejavuje v skúškach. Nielenže stáli pevne vo viere uprostred mučenia, ale ich odhodlanie a modlitba priniesli zázraky — zničenie pohanského a prisľúb kresťanského chrámu.
Dnes možno nik nenúti kresťanov obetovať pohanským bohom, no sme pokúšaní obetovať svoj čas a pozornosť modlám súčasnej doby — úspechu, moci, pohodliu. Nech nás ich príklad povzbudí k vernosti Bohu v malých i veľkých skúškach.
Svätí mučeníci Eutropios, Kleonik a Bazilisk, proste Boha za nás!
