Na adventnom venci horí druhá sviečka a v duchu liturgických čítaní sa snažíme pripravovať cesty a vyrovnávať chodníky, aby sa Kristus mohol narodiť aj v našom srdci. Vianočná atmosféra na uliciach a námestiach ostro kontrastuje s tichom, pokojom a jemným svetlom sviec pri rorátnych svätých omšiach.
V nákupných centrách znejú koledy, reklamy už dva mesiace ponúkajú obrazy dokonalej rodinnej atmosféry a v médiách počúvame o nových trendoch v darčekoch, výzdobe či pečení. Človek podvedome cíti, že by mal odložiť starosti všedných dní a tešiť sa.
Vo svojej profesii stretávam prevažne ľudí, ktorých život nie je jednoduchý. Nie je ich málo. Niektorí chodia na pravidelné terapeutické stretnutia, niektorí svoju bolesť napíšu do mailu, zúčastnia sa na duchovnej obnove či počkajú po prednáške a s bolesťou v očiach prinesú otázku, ktorá sa ťažko vyslovuje či píše verejne.
Sú to ľudia, ktorí žijú a pracujú medzi nami, sedíme s nimi v kostolnej lavici a niekedy možno obdivujeme ich pokoj a úsmev. Mnohí z nich majú v tomto čase spoločné tajomstvo – nedokážu sa tešiť na Vianoce. Emočne nabité obdobie je pre nich nesmierne náročné. O to viac, že nemať rád Vianoce sa jednoducho nepatrí.
Možno sa netešíš na Vianoce preto, lebo niekto blízky, s kým si ich v minulosti prežíval, už nie je medzi nami. Môžeš si dovoliť smútiť, ale rovnako si smieš v správnom čase dovoliť prežívať Vianoce. Možno inak, tichšie, hlbšie.
Nemusíš sa nútiť robiť všetko ako predtým, zachovať tradície, dokonale upratať. Vianoce po strate sú výzvou – bolia, ale súčasne spájajú s večnosťou. Práve v smútku a beznádeji sa učíme vidieť za obzor prvoplánovo šťastných sviatočných dní.
Možno v tebe Vianoce vyvolávajú bolestivé spomienky. Na domov, ktorý nebol bezpečným miestom; na život v rodine, kde vládol chlad, neistota a strach. Na Štedrý deň, keď si bol súčasťou hry na šťastnú rodinu. Prosím, dopraj si ako darček súcit k sebe samému.
Smieš nemať rád Vianoce – bez akýchkoľvek výčitiek. Môžeš sa zdržať kontaktov a stretnutí či povinných návštev, ktoré bolia. Rany a bolesť potrebujú byť pravdivo pomenované, rovnako ako hnev na tých, ktorí ublížili. Veľmi si prajem, aby si našiel bezpečný priestor a načúvajúce uši, aby dotyk rán nebolel, ale stal sa súčasťou liečivého procesu.
Možno je ti ťažko práve teraz. Žiješ v náročnom manželstve alebo žiješ sám. Možno sa pokazili vzťahy v širšej rodine alebo s vlastnými deťmi. A možno máš náročnú ekonomickú situáciu. Nemusíš nasilu vytvárať vianočnú pohodu. Zvoľ jednoduchosť a zameraj sa na aktivity, ktoré ti prinesú kúsok radosti.
Ak je to možné, nájdi si čas osamote. Prvé Vianoce neboli idylické. Naopak, príchod Krista na svet bol prežívaný v odmietnutí, strachu, chudobe a prenasledovaní. Betlehemské jasle v maštali sa môžu stať skutočnou kolískou nádeje.
Možno je pre teba náročné žiť duchovný život. Všade počúvaš o dôležitosti duchovnej prípravy na Vianoce a dobrej svätej spovedi. Možno k sviatostiam už dlho nepristupuješ. Žiješ so stigmou „iregulárneho zväzku“ a riešenie sa zdá v nedohľadne. Možno ti bolo ublížené v Cirkvi a prijímanie sviatostí pre teba nie je bezpečné. A možno roky nesieš bremeno náboženskej úzkosti a škrupulozity, pre ktoré nie si schopný pristúpiť k sviatosti zmierenia.
Denne žiješ v strachu zo zatratenia a adventné kázne ho neraz ešte viac umocňujú. Som presvedčená, že Boh najlepšie rozumie tvojej bolesti a životným okolnostiam. Verím, že je blízko tam, kde sa práve nachádzaš, aj keď naoko nespĺňaš cirkevne stanovené podmienky. Evanjelium je plné príbehov stretnutí s ľuďmi, ktorých ostatní odsudzovali. Veľmi ti prajem, aby si aj cez nás – nezaslúžene menej skúšaných – mohol pocítiť, že v Cirkvi je pre teba miesto.
Nemusíš sa tešiť na Vianoce – určite nie na tie dokonalé a nezranené. Chcem ti však pripomenúť, že tvoj život je skutočným adventom. Je časom, keď sa učíš dúfať v to, čo ešte nevidíš, a veriť v doposiaľ netušený zmysel kríža, ktorý nesieš na pleciach. Aj novonarodené dieťatko a jeho matku čakala dlhá krížová cesta. Smrť a bolesť však nemali posledné slovo.
Nemusíš sa tešiť na Vianoce, nenechaj si však vziať Advent. Nech je skutočným pozvaním k pravde, k súcitnému postoju k sebe samému a k nádeji, ktorá prevyšuje každú chápavosť. Pevne verím, že počas tohtoročných Vianoc nájdeš človeka, ktorý bude v ťažkej chvíli nablízku, alebo toho, ktorému dokážeš byť nablízku ty sám.
