Pri rýchlo prebiehajúcich zmenách v živote súčasnej spoločnosti mnohým z nás znejú slová ako dedičstvo alebo tradícia prinajmenšom ako neaktuálne anachronizmy, patriace výlučne do učebnice dejepisu. Málokto sa dnes hlbšie zamýšľa nad duchovnými tradíciami, z ktorých vyrástol náš náboženský, národný a kultúrny život. Akoby nám stačilo konštatovanie, že žijeme v krajine, ktorej podstatná časť obyvateľstva sa hlási ku kresťanskému náboženstvu. A odkaz na cyrilo-metodskú tradíciu tvorí jeden z mravných a kultúrnych pilierov Ústavy SR. Ale stačí to?
Cyrilo-metodská tradícia nie je mŕtve bremeno ani sentimentálna spomienka. Nie je ani muzeálna záležitosť, ktorú každoročne okolo 5. júla oprašujeme. Je to sprítomnená historická skutočnosť, ale aj inšpirácia stavať na týchto fundamentoch či podnet na nevyhnutné korektúry životných postojov. Cyrilo-metodská tradícia je hodnota, ktorú by sme mali v správnej podobe vrátiť do našej kultúry ako fundament, ktorý má svoju stabilitu.
Stále aktuálne rezonujú slová svätého pápeža Jána Pavla II. vypovedané v roku 1995 pred zástupom prevažne mladých ľudí na letisku v Nitre-Janíkovciach: „Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k nám po dlhej ceste generácií od čias svätých Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte.“ Na národnej púti Slovákov do Ríma 9. novembra 1996 ten istý rímsky pápež povedal: „Drahí bratia a sestry, Európa prežíva veľmi háklivé obdobie svojich dejín. Kresťania spolu s ľuďmi dobrej vôle sú povolaní ponúknuť jej doplnok života. Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte. Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich generácií.“
Pojem Tradície
Čo je to vlastne tradícia? V katolíckej teológii je za Tradíciu označované učenie apoštolov, ktoré nebolo napísané, ale ústne tradované a spolu so Svätým písmom tvorí jeden prameň viery. Postupom času sa vytvárali v Cirkvi miestne tradície ako inkulturované prejavy prijatia zjavených právd viery. Poznáme alexandrijskú, antiochijskú, byzantskú, rímsku a ďalšie tradície. V tomto zmysle definuje tradíciu Ján Pavol II. takto: „Tradícia sa odráža v historickom a kultúrnom dedičstve každej cirkvi, ktoré sa utvorilo zo svedectva mučeníkov, otcov a svätcov, ako aj zo živej viery všetkých kresťanov v priebehu stáročí až do našich dní.“ (Orientale Lumen, 8) Ďalším možným významovým odtieňom slova tradícia je samotný proces odovzdávania tejto Tradície.
Tradíciu možno označiť za charakteristickú črtu náboženstva. Náboženstvo je podľa jezuitu Michala Fedora jav, ktorý ľpie na tradícii (porov. M. Fedor: Spolupatróni Európy. Ich odkaz na Slovensku). Dnešné Slovensko a celú Európu si nevieme reálne predstaviť bez kresťanských koreňov, bez prínosu univerzitného vzdelania, humanistickej spoločnosti, sakrálneho umenia a kultúry, ale i práva a ekonomiky vybudovaných na kresťanských ideách (porov. T. Woods: Čo dalo kresťanstvo Európe?). „… na začiatku našich národných dejín stáli dvaja misionári-osvietitelia ako svätí Cyril a Metod, ktorí do duchovného genetického kódu tohto spoločenstva vložili vieru v Trojjediného Boha, naviazali toto spoločenstvo na Petrov stolec ako viditeľný znak jednoty Kristovej Cirkvi, a keďže vytrvalo ohlasovali právo každého národa chváliť Pána vo svojom vlastnom jazyku, dali tomuto spoločenstvu aj identifikačný prvok, vedúci ho k idei svojbytnosti a k túžbe po nej, k túžbe po duchovnej, kultúrnej i politickej slobode a nezávislosti.“ (C. Vasiľ: Homília na sviatok svätých Cyrila a Metoda 5. júla 2011).
Na tieto uvedené skutočnosti môžeme byť dnes právom hrdí. Svätováclavská tradícia v Čechách a svätoštefanská tradícia v bývalom Uhorsku sú predsa historicky neskoršieho dáta. Dlhé stáročia bola cyrilo-metodská tradícia pre rozličné príčiny v tieni týchto dvoch. Až do chvíle, keď prvý slovanský pápež Ján Pavol II. autoritou svojho úradu vyhlásil práve svätých Cyrila a Metoda v roku 1980 za spolupatrónov Európy. Okrem oživenej úcty voči svätým bratom môžeme v tomto vyhlásení vidieť prorocké gesto pre Európu a výzvu spoznávať obidve kresťanské tradície, z ktorých Európa dodnes duchovne žije.
Našu cyrilo-metodskú tradíciu nemusíme namáhavo dokazovať. Je historicky zakotvená v byzantsko-slovanskom obrade a spevoch, v nových blahoslavených, v Spolku svätých Cyrila a Metoda, v patrocíniách mnohých chrámov, rehoľných spoločenstiev, škôl… No nestačí na svoju náboženskú tradíciu len oslavne spomínať či pasívne na ňu nadväzovať, ale musíme ju aj sami pozitívne modelovať a vytvárať. K naplneniu tohto cieľa má slúžiť aj seriál tematických príspevkov, ktorý týmto otvárame.
