Milí priatelia, dnes je medzinárodný deň detí, deň tých vzácnych bytostí, ktoré Boh posiela na zem aby rozžiarili svet. Nakoniec aj Ježiš sám prichádza na svet ako bezbranné dieťa a nemá to ľahké hneď od počiatku.
Akokoľvek si človek nárokuje titul pán tvorstva, ľudské mláďa je zraniteľné a potrebuje ochranu a starostlivosť niekoľko rokov. U istých nesmelých jedincov aj niekoľko desaťročí, poznamenal by s úsmevom cynik.
Čo potrebuje človek? V žalme dnešného dňa sa žalmista modlí: „Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.“ O niečo ďalej čítame: „Moje pery budú ťa oslavovať, celý život ťa chcem velebiť.“
Traduje sa, že istý panovník raz urobil experiment s deťmi, s novorodencami, o ktoré sa mali opatrovateľky dobre starať po materiálnej stránke. Deti mali byť nakŕmené a čisté a také aj boli. Jednu vec však opatrovateľky robiť nesmeli – prihovárať sa im. Opatrovateľky nesmeli nadväzovať s batoľatami kontakt.
Deti napriek dostatku potravy neprosperovali. Aj keď mali všetko potrebné k životu, chradli, ba niektoré dokonca zomreli.
Človek potrebuje aktívnu prítomnosť druhého človeka. Potrebuje nielen jedlo, ale aj prívetivé slovo, potrebuje dotyk, spoločenstvo, potrebuje duchovnú potravu. Potrebuje rozvinúť ducha a naplniť dušu.
Lenže dušu nenaplní jedlom, ani bohatstvom ani mocou. To je taký zvláštny paradox.
Svätý Ignác popisuje malú dierku, ktorú má človek na srdci. Tú dierku, tento priestor človek potrebuje zaceliť, aby bol kompletný a zdravý. A tak ju zapĺňa všetkým, čo mu príde pod ruku. Tento malý priestor má však väčšiu kapacitu ako čierna diera, ktorá pohltí všetko vo svojom okolí. Moc, majetok, vplyv, úspech, kariéru…
Tento priestor dokáže vyplniť iba Boh.
Ako sa modlí svätý Augustín: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe Bože.“
Poviete si, náboženské blúznenie, veci majú svoju hodnotu, veď máme expertov, ktorý dokážu naceniť všetko. Áno, to je pravda. Ale keď už máme ten Medzinárodný deň detí, urobme si skúšku správnosti dieťaťom.
Dieťa v postieľke plače. Vystiera ruky, naťahuje ruky, kričí. Vy mu dávate hodnotné veci. Dáte mu sto eur… Dáte mu zlatú tehličku… Dáte mu, no neviem čo. Sami si dosaďte to, čo považujete za vec vysokej hodnoty.
Garantujem vám, že dieťa to odignoruje. Pre dieťa je to bezcenné. Dieťa potrebuje, aby ste reagovali otvorenou náručou, objatím, prítomnosťou, milým hlasom.
Čo má teda najvyššiu cenu? Vy. Človek vo svojej službe druhému človeku. A ako dieťa vystiera ruky k matke, tak my vystierame ruky k Bohu a modlíme sa spolu so žalmistom: „Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.“ A Božia náruč je tu pre každého.
