Právni zástupcovia účastníkov Pochodu za život podali žalobu na Políciu Českej republiky v súvislosti so zásahom v centre Prahy z konca apríla 2025. Žaloba poukazuje na nezákonnosť zásahu, počas ktorého boli stovky účastníkov, vrátane rodín s deťmi, seniorov a ďalších zraniteľných osôb, zadržiavané a vystavené nenávistným útokom bez primeranej ochrany zo strany polície. Súd nariadil zaistenie kamerových záznamov a ďalších dôkazov, aby nedošlo k ich zničeniu.
Žaloba poukazuje na to, že polícia nezabezpečila pokojný priebeh legálne oznámeného zhromaždenia. Miesto toho došlo k zmene trasy a neskôr k takmer hermetickému uzavretiu účastníkov v okolí Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. Prítomní, vrátane rodičov s malými deťmi, boli viac než dve hodiny vystavení psychickému nátlaku a slovným útokom zo strany odporcov pochodu, zatiaľ čo príslušníci polície situáciu iba pozorovali bez zásahu.
Marie Kejdová, jedna z účastníčok Pochodu, incident opísala slovami: „Okolo pol piatej vbehol do sprievodu muž, vzal mikrofón a pri úteku zrazil nášho trojročného syna. Kopol ho do hlavy. Polícia sa ani nepokúsila útočníka chytiť. So synom, ktorý plakal, som išla za nimi s otázkou, čo máme robiť. Bolo mi povedané, nech si zavoláme sanitku. Nechcem, aby si niekto myslel, že sme toto deťom pripravili dobrovoľne. Boli sme v pasci.“
Kňaz Mgr. Martin Klusáček vypovedal, že počas Pochodu musel prejsť uličkou urážok a výsmechu: „Kričali na mňa: ‚Koľko máš nemanželských detí?‘, ukazovali prostredníky, trúbili, pískali. Len som sa modlil, aby na mňa nezaútočili. Cítil som sa ohrozený na živote. Útočili aj na deti, kričali, že sme odpad spoločnosti. Polícia nikde.“
Ďalšia účastníčka Kateřina Vlnová uviedla: „Deti boli v šoku, plakali. Nebolo kam odísť. Polícia len stála. Nakoniec sme museli odísť metrom, aj keď bolo takmer nemožné dostať sa tam s kočíkom. Celé to bola pasca. Prišli sme s vierou v pokojnú akciu. Odchádzali sme vydesení.“
Otec zúčastnenej rodiny Stanislav Šec vypovedal: „Nemali sme možnosť odísť. Kričali na nás odporné nadávky. Polícia nás namiesto ochrany natlačila do pasce. Keď sme žiadali o pomoc, len mykli plecami. Pocit? Že štát zradil slušných občanov. Prehrala demokracia.“
Hnutie pre život podalo žalobu po tom, čo Ministerstvo vnútra ČR a prezídium Polície ČR opakovane odmietli vyšetrenie incidentu a poskytli iba všeobecné odpovede, identické pre verejnosť, organizátorov i zástupcov zákonodarného zboru. Hnutie argumentuje, že ochrana slobody zhromažďovania, najmä pre zraniteľné skupiny je základným kameňom demokratickej spoločnosti.
Europoslanec Tomáš Zdechovský k incidentu uviedol: „Zásah proti Pochodu za život bol neprimeraný a hanebný. Polícia mala chrániť pokojných účastníkov, nie ustupovať agresívnym narušiteľom.“ Minister vnútra Vít Rakušan obhajoval postup polície slovami: „Išlo o zložité bezpečnostné opatrenie. Polícia konala v súlade so zákonom.“ Jeho vyjadrenia však viacerí účastníci a pozorovatelia vnímajú ako snahu zľahčiť zlyhanie štátu.
Právni zástupcovia zároveň požiadali súd, aby zakázal mazanie záznamov z mestského kamerového systému, záznamov zo zásahu a internej komunikácie zložiek Policajného zboru. Súd síce nevyhovel žiadosti o predbežné opatrenie, no dôkazy si vyžiadal z vlastnej iniciatívy.
Hnutie pre život opakovane čelí útokom zo strany radikálnych anarchistických a feministických skupín, ktoré pomoc ženám vnímajú ako ohrozenie ideológie rovnosti a takzvaných reprodukčných práv.
Tento rok bolo narušenie Pochodu podľa účastníkov obzvlášť organizované. Zaznamenané boli sirény, výkriky, vuvuzely a ďalšie formy nátlaku. Namiesto toho, aby polícia proti narušiteľom zakročila, ich presmerovala na chodníky a aktívne znemožnila pokračovanie pochodu v pôvodnej trase.
Popri právnych krokoch poskytuje Hnutie pre život aj priame poradenstvo ženám prostredníctvom Linky pomoci a programu „Nesúdime. Pomáhame“. Od roku 2006 organizácia podporila viac než 7 000 žien a ich rodín, pričom až 79 % klientok riešilo ekonomické problémy. Pomoc zahŕňa poradenstvo, materiálnu podporu i intervencie v prípade psychického alebo spoločenského nátlaku.
Zároveň sa hnutie zasluhuje o systémové zmeny: napríklad vyššie daňové úľavy na deti, väčšiu flexibilitu pre študentky počas tehotenstva, podporu bývania a ochranu práv tehotných žien. Zdôrazňuje pritom, že sa neangažuje v politických ideológiách a jeho jediným cieľom je vytvárať prostredie priaznivé pre život.
Pochod za život je každoročne organizovaný Hnutím pre život ČR ako verejné podujatie na podporu žien čeliacich neplánovanému tehotenstvu. Cieľom je upozorňovať na dostupné formy pomoci a poukázať na problém spoločenského nátlaku na umelé ukončenie tehotenstva. Podľa prieskumu agentúry IPSOS z roku 2021 až 9 % žien nedokázalo odolať takémuto tlaku, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 1 400 žien ročne.
Hnutie pre život ČR je financované výlučne z darov občanov a nepoberá žiadne štátne ani zahraničné dotácie. Jeho misia zostáva jasná: pomáhať ženám, ktoré sa ocitli v ťažkej situácii a chcú si dieťa ponechať, a aktívne prispievať k budovaniu kultúry života.
