Vyhlásenie Kňazského bratstva svätého Pia X. za schizmatické spoločenstvo po nedovolených biskupských vysviackach z 1. júla vyvolalo medzi katolíkmi viacero otázok. Niektorí sa pýtajú, či už samotná účasť na svätej omši slúženej kňazom bratstva znamená automatickú exkomunikáciu. Inou otázkou je, prečo Katolícka cirkev uznáva sobáše uzavreté v pravoslávnej cirkvi, zatiaľ čo sobáše uzatvorené pred kňazmi bratstva sú podľa nóty Dikastéria pre náuku viery neplatné.
Odpoveď nie je celkom jednoduchá, no cirkevné dokumenty prinášajú pomerne jasné rozlíšenia.
Po nedovolených biskupských vysviackach vo švajčiarskom Écône Vatikán vyhlásil, že zúčastnení biskupi upadli do exkomunikácie a samotné bratstvo sa nachádza v schizme. Súčasne však zdôraznil, že postavenie laikov nemožno posudzovať automaticky.
Dôležitým pojmom je tzv. formálne priľnutie k schizme. Už Pápežská rada pre výklad legislatívnych textov vysvetlila v roku 1996, že nejde iba o vonkajšie konanie, ale aj o vnútorný postoj človeka. Nestačí teda samotná účasť na liturgii. Aby katolík upadol do schizmy, musí vedome a slobodne prijať postoj odmietania jednoty s pápežom a Cirkvou a tento postoj navonok prejavovať.
Aj najnovšie dokumenty Dikastéria pre náuku viery preto hovoria, že sankcie voči laikom nemožno predpokladať automaticky, ale každý prípad treba posudzovať individuálne.
Dokument dokonca výslovne uvádza skupinu veriacich, ktorých nemožno považovať za vinných zo schizmy. Ide o tých, ktorí navštevovali liturgie bratstva výlučne z liturgických alebo duchovných dôvodov a zároveň neodmietajú učiteľský úrad Katolíckej cirkvi ani autoritu rímskeho pápeža.
Inými slovami, samotná účasť na jednej či občasnej omši bratstva ešte neznamená automatickú exkomunikáciu.
To však na strane druhej neznamená, že Cirkev takúto účasť odporúča. Naopak. Vysvetľujúca nóta dikastéria veľmi dôrazne vyzýva katolíkov, aby zostali v jednote s pápežom a diecéznymi biskupmi a zdržali sa účasti na bohoslužbách a aktivitách organizovaných Kňazským bratstvom svätého Pia X.
Americký teológ Ronald Bolster upozorňuje, že pravidelná účasť na liturgiách bratstva môže navonok pôsobiť ako podpora schizmy a môže byť zdrojom pohoršenia. Podľa neho by mohla vytvárať dojem, že autoritu pápeža alebo cirkevné právo možno jednoducho ignorovať.
Keďže Cirkev jasne označila situáciu bratstva za schizmatickú, katolík, ktorý sa vedome rozhoduje navštevovať výlučne jeho liturgie napriek dostupnosti katolíckych kostolov, objektívne spolupracuje na udržiavaní schizmy. Miera jeho osobnej viny však závisí od konkrétnych okolností.
Pravoslávne sobáše áno, sobáše lefebvristov nie?
Nová situácia vyvolala otázky aj ohľadom platného prijímania iných sviatostí – spovede a manželstva. Na prvý pohľad sa môže zdať nelogické, že Katolícka cirkev uznáva manželstvá uzavreté v pravoslávnych cirkvách, hoci s Rímom nie sú v plnom spoločenstve, zatiaľ čo pri Kňazskom bratstve svätého Pia X. hovorí o neplatnosti sobášov uzatvorených bez potrebného cirkevného poverenia.
Podľa rímskeho kánonistu Davideho Cita ide o dve zásadne odlišné situácie.
Pravoslávne cirkvi síce nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, no nie sú považované za schizmatické v tom zmysle, v akom Vatikán teraz označil Kňazské bratstvo svätého Pia X. Navyše si zachovali apoštolskú postupnosť, platné kňazstvo i platné sviatosti. Po zrušení vzájomných exkomunikácií pápežom Pavlom VI. a ekumenickým patriarchom Athenagorom I. v roku 1965 sa síce neobnovilo plné cirkevné spoločenstvo, no Katolícka cirkev naďalej uznáva platnosť sviatostí vo východných nekatolíckych cirkvách.
Aj preto oba kódexy kánonického práva v určitých prípadoch dovoľujú katolíkom prijímať sviatosti Eucharistie, pokánia a pomazania chorých v pravoslávnych cirkvách a naopak.
Pri Kňazskom bratstve svätého Pia X. je však problém iný. Kňazi bratstva sú síce platne vysvätení, no pri sviatostiach, ako sú zmierenie a manželstvo, nestačí samotná platná vysviacka. Na ich platné udeľovanie je potrebné aj príslušné cirkevné poverenie – takzvaná jurisdikcia alebo fakulta.
Pápež František počas Jubilea milosrdenstva v roku 2016 udelil kňazom bratstva fakultu platne spovedať a o rok neskôr umožnil, aby za určitých podmienok asistovali aj pri uzatváraní manželstiev. Najnovšie dokumenty dikastéria však vyvolali medzi kánonistami diskusiu, či tieto oprávnenia zostávajú naďalej v platnosti.
Niektorí odborníci upozorňujú, že nové dokumenty výslovne nerušia rozhodnutia pápeža Františka, a preto spochybňujú záver o automatickej neplatnosti všetkých sobášov a spovedí. Dikastérium nemôže podľa tejto interpretácie odvolať úkony rímskeho veľkňaza, s výnimkou prípadov s osobitným pápežským schválením, čo sa v prípade aktuálneho dekrétu vyslovene nestalo.
Iná skupina kánonistov naopak zastáva názor, že vzhľadom na nové vyhlásenie o schizme treba manželstvá uzatvorené pred kňazmi bratstva bez potrebného poverenia považovať za neplatné.
Hoci sa o týchto bodoch v odborných kánonických kruhoch v súčasnosti ešte vedie diskusia, jedna vec je však podľa Vatikánu jednoznačná. Problém Kňazského bratstva svätého Pia X. nespočíva predovšetkým v používaní tradičnej latinskej liturgie. Dôkazom je existencia Kňazského bratstva svätého Petra, ktoré slávi rovnaký predkoncilový obrad, no zostáva v plnom spoločenstve s Rímom.
Jadrom sporu sú otázky prijatia Druhého vatikánskeho koncilu, poslušnosti voči pápežovi a zachovania plného cirkevného spoločenstva. A práve preto Vatikán svojich veriacich vyzýva, aby zostali pevne zjednotení so svojimi biskupmi i Petrovým nástupcom a nevyhľadávali liturgie ani aktivity Kňazského bratstva svätého Pia X.
