Znie to ako povestná otázka na Rádio Jerevan. Nie je to však vtip, ale plán, ktorý sa má stať realitou. V blízkosti arménskeho hlavného mesta Jerevan má vyrásť gigantická socha Ježiša Krista, ktorá by sa po dokončení stala najvyššou na svete. Hoci by mohla byť symbolom krajiny, ktorá ako prvá prijala kresťanstvo za štátne náboženstvo, narazila na nečakaný odpor. Proti projektu totiž ostro vystúpila samotná Arménska apoštolská cirkev.
Monument chce vybudovať známy arménsky podnikateľ a politik Gagik Carukjan. Ak pôjde všetko podľa plánov, 101 metrov vysoká socha Krista bude dokončená v roku 2027. Tým by výrazne prekonala slávnu sochu Krista Spasiteľa v brazílskom Riu de Janeiro, ktorá meria 38 metrov, a bola by vyššia aj než Socha slobody v New Yorku s výškou 93 metrov.
Socha má stáť na vrchole približne 2 500 metrov vysokého vrchu Hatis, asi tridsať kilometrov severovýchodne od Jerevanu. Vďaka tejto polohe bude viditeľná takmer z celého arménskeho hlavného mesta.
Plány na výstavbu boli predstavené už začiatkom roka 2022. Arménska vláda ich spočiatku podporila a v júli toho istého roka sa uskutočnilo slávnostné položenie základného kameňa. Projekt sa však čoskoro zastavil po tom, ako počas prác došlo k poškodeniu pozostatkov starovekej pevnosti. Stavebné práce sa obnovili až v roku 2025, tentoraz niekoľko stoviek metrov ďalej od pôvodne plánovaného miesta a so súhlasom štátnych orgánov.
Najväčším odporcom projektu je však Arménska apoštolská cirkev. Už krátko po jeho predstavení označila výstavbu monumentálnej Ježišovej sochy za neprijateľnú, pretože podľa nej odporuje arménskej duchovnej tradícii.
V Arménsku majú náboženské pamätníky po stáročia podobu charakteristických kamenných krížov, známych ako chačkary, pri ktorých stoja kostoly a kláštory. Monumentálne sochy Ježiša Krista však nikdy nepatrili k domácemu náboženskému dedičstvu. Aj podľa prieskumov verejnej mienky prevažuje medzi Arménmi voči projektu skôr odmietavý postoj.
Samotný Gagik Carukjan patrí medzi najznámejších, ale zároveň aj najkontroverznejších arménskych oligarchov. Bývalý majster v pretláčaní rukou vybudoval svoje impérium po rozpade Sovietskeho zväzu najmä v oblasti hazardu, výroby alkoholu a ťažobného priemyslu. Dnes svoje plány spája s rastúcim medzinárodným trendom, ktorý prepája náboženskú identitu s nacionalizmom a kultúrnym konzervativizmom.
„Ak je Arménsko najstarším kresťanským národom na svete, malo by mať aj najväčšiu sochu Ježiša Krista,“ argumentuje Carukjan. Napriek výhradám Cirkvi, s ktorou podľa vlastných slov udržiava dobré vzťahy, ani protestom ochranárov životného prostredia od svojho zámeru neustúpil.
Verí, že monument nebude len duchovným symbolom, ale aj turistickým magnetom. Odhaduje, že by mohol každoročne prilákať až desať miliónov návštevníkov.
Carukjan sa pritom neobmedzuje iba na jednu veľkolepú stavbu. Neďaleko plánovanej sochy Krista chce vybudovať aj obrovskú Noemovu archu. V jej prízemí má vzniknúť múzeum, na prvom poschodí hotel a na druhom kaviareň. Obe stavby označuje za svoje „posvätné projekty“ a otvorene priznáva, že nimi chce „zvečniť svoje meno v dejinách“.
Či sa mu to podarí, ukáže až čas. Už dnes je však isté, že projekt najvyššej sochy Krista na svete vyvoláva v krajine s takmer sedemnásťstoročnou kresťanskou tradíciou viac otázok než nadšenia.
A priestor na zamyslenie vytvorí tento zámer aj v osobnej rovine. Stavať obrovský monument Ježiša Krista z kameňa je niekedy ľahšie, ako poskytnúť mu viditeľný priestor vo svojich myšlienkach, slovách a postojoch. Otázka, čo prinesie skutočný a trvalý úžitok, sa v tomto porovnaní stáva rečníckou.
Spracoval Rastislav Čižik.
