Žijeme dni a týždne, v ktorých viac než inokedy počuť jasot a nadšený výkrik: GÓL! Samozrejme, mám na mysli olympiádu, hokej, našu reprezentáciu, skvelých útočníkov, na ktorých súperi musia nasadzovať dokonca zdvojenú obranu. No myslím aj na to, čo vlastne toto slovo znamená.
Etymologické slovníky síce hovoria, že jeho pôvod nie je celkom jasný, no uvádzajú, že „gól“ znamená hranicu, cieľ, konečný bod – poslednú fázu pretekov. Možno by niekto povedal: neaplikujme hokejovú terminológiu a výkriky fanúšikov na duchovné veci. Je však legitímne použiť tento obraz na vysvetlenie duchovného posolstva dnešného evanjelia?
Aj svätý Pavol používal športovú terminológiu, keď hovoril, že bojoval dobrý boj, beh dokončil a vieru zachoval; že je preňho pripravený víťazný veniec… (porov. 2 Tim 4,7-8).
Takže áno, môžeme tento obraz použiť. Keď s nadšením kričíme „gól“, lebo nás približuje k víťazstvu, aj v duchovnom živote potrebujeme radosť a spoločné nadšenie, keď sa blížime k cieľu – ku konečnej fáze súťaže lásky.
Božie slovo nás vyzýva: predbiehajte sa v láske. Súťažte v tom, kto bude mať viac lásky. A tak si v tento prvý piatok Veľkopôstneho obdobia roku 2026 pripomeňme, že náš život má konečný cieľ, konečnú hranicu. Tú hranicu poznáme – je ňou posledný výdych na tejto zemi. Skôr či neskôr sa každý z nás dostane k hranici, ktorá sa volá smrť.
Veľmi dôležité je však to, že spôsob, akým žijem dnešný deň, má zásadný dosah na ten posledný bod našej „súťaže“. V Písme čítame tvrdé slová: všetci vstanú z mŕtvych – jedni pre život, druhí pre odsúdenie (porov. Jn 5,29).
Táto hranica, tento existenciálny gól má výhybku. Ak ideš širokou cestou pohodlia a kompromisov, nečuduj sa, že ťa zavedie na cestu, ktorá sa šmýka do priepasti.
Ak však žiješ podľa Ježišovho evanjelia a chceš sa s druhými predbiehať jedine v láske – a to je jediná dovolená „súťaž“ –, potom raz, po prekročení poslednej hranice prídeš pred Ježišovu tvár s vedomím, že je to navždy. A to je niečo úžasné.
Tak ako sa mozaika skladá z drobných kamienkov, aj cesta k poslednému cieľu vedie cez malé „góly“ – malé hranice a rozhodnutia každodenného života. Budúcnosť nepoznáme: nevieme, čo sa stane, koho stretneme, koľkokrát zlyháme či zvíťazíme.
Jedno však vieme: prítomný okamih držíme vo svojich rukách. Každé stretnutie tohto dňa je hranicou, ktorú môžem naplniť láskou, dobrotou, empatiou a službou druhým – alebo sa môžem uzavrieť do škrupiny vlastného ega a žiť len pre seba.
Ježiš v evanjeliu hovorí o čase, keď je ženích s nimi, a o čase, keď im ho vezmú. Medzi týmito obdobiami je hranica. My to dnes môžeme chápať tak, že kým kráčame cestou k Ženíchovi, učíme sa pôstu. Prorok Izaiáš nás však upozorňuje, že nejde o diétu, o počítanie gramov či jedál. Áno, v piatok sa postíme od mäsitých pokrmov, ale nesmieme z toho urobiť modlu. Ak sa postím, no nemám lásku; ak zjem menej, ale nekonám viac dobra; ak obmedzím jedlo, ale aj dobré skutky, niečo nie je v poriadku.
Pán sa pýta: Myslíte si, že takýto pôst chcem? Pôst, pri ktorom dokážete vykázať čísla, ale nedáte nič – ani duchovne, ani materiálne – tomu, kto je v núdzi? To sú veľmi jasné a naliehavé slová tohto prvého pôstneho piatku.
Je krásne, že sa v týchto dňoch chceme znovu a znovu približovať k hranici lásky. Chceme sa dostať „do brány“ k tým, ktorí potrebujú našu pomoc. Tak ako sa v hokeji všetci snažia dostať puk do bránky, aj my sa chceme dostať do priestoru dobrých skutkov. No musíme rátať s tým, že nepriateľ našej spásy postaví zdvojenú obranu. Bude sa snažiť zabrániť nám priblížiť sa k Ježišovi.
V tomto duchovnom zápase sa však nemáme sústrediť iba na hriech. Hriech je vážna prekážka, ale my sa nechceme vyhýbať hriechu len zo strachu. Nechceme hriech, lebo chceme čnosť; chceme, aby v nás bolo viac miesta pre lásku a dobro. Hriech je prekážkou na ceste k čnosti, za ktorou je prísľub prechodu poslednou bránou. A Ježiš povedal: Ja som brána. Nik nepríde k Otcovi inak ako cezo mňa (porov. Jn 10).
A to je posledná myšlienka dnešného uvažovania: tou konečnou hranicou, posledným bodom pretekov lásky je osoba Ježiša Krista. Možno bude dobré každý večer si položiť otázku: Bol som dnes podľa Ježišovej vôle? Priblížil som sa k nemu? Videl som ho v chudobných, trpiacich, osamelých a opustených? Nasýtil som ich svojou prítomnosťou, empatiou a dobroprajnosťou?
Ak áno, prekročili sme hranicu dnešného dňa správnym smerom.
Veríme, že na konci, keď sa všetko zastaví – tak ako sa hra zastaví po góle a zaznie jasot –, aj náš pozemský život sa raz zastaví. No potom zaznie jasot spoločenstva svätých, že pribudol ďalší, ktorý bude Ježišovi Kristovi spievať chválospev večnej slávy.
