Svätý Hyacint, známy aj ako Święty Jacek alebo Jacek Odrowąż, jeden z prvých poľských dominikánov, bol významnou postavou stredovekého kresťanstva. Narodil sa okolo roku 1185 na hrade Kamień v Sliezsku v šľachtickej rodine rodu Odrowąż.
Hyacint študoval na prestížnych univerzitách v Paríži a Bologni, kde získal titul doktora práv a teológie. Po návrate do Poľska sa stal kanonikom v Sandomierzi. Jeho život sa však výrazne zmenil v roku 1218 vďaka ceste do Ríma, kde bol svedkom zázraku svätého Dominika z Osmy, ktorý vzkriesil z mŕtvych mladíka, čo spadol z koňa.
Tento zážitok ho ovplyvnil natoľko, že sa rozhodol vstúpiť do novozaloženého dominikánskeho rádu. Popri svojich spoločníkoch, medzi ktorých patril aj jeho príbuzný Czesław, bol jedným z prvých bratov, ktorí študovali v Kláštore Santa Sabina v Ríme. Po skrátenom noviciáte prijal rehoľný habit priamo od svätého Dominika.
Po ukončení štúdií poslali Hyacinta i s ďalšími bratmi späť do Poľska, aby zakladali dominikánske kláštory a hlásali kresťanskú vieru. Jeho misijná činnosť sa postupne rozšírila po celej strednej i severnej Európe vrátane Švédska, Nórska, Dánska, Kyjevskej Rusi a ďalších krajín, čím si vyslúžil titul „apoštol Slovanov“ i „apoštol Severu“.
Jedným z najznámejších kláštorov, ktorý založil, bol kláštor v Krakove, kde dominikáni našli úrodnú pôdu pre svoj rád. Pokladá sa aj za zakladateľa rádových kláštorov v Znojme, Olomouci, Jihlave i Prahe.
Hyacintovi sa pripisuje mnoho zázrakov, ktoré ešte viac posilnili jeho povesť svätosti. Jeden z najznámejších sa udial počas obliehania Kyjeva mongolskými hordami v roku 1240, keď Hyacint údajne zázračne zachránil veľkú kamennú sochu Panny Márie spolu s cibóriom obsahujúcim Eucharistiu, pričom tieto predmety mali byť pre jedného človeka príliš ťažké, aby ich uniesol.
Ďalšie legendy hovoria o jeho schopnosti obnoviť modlitbou úrodu zničenú krupobitím a o tom, ako nakŕmil ľudí pirohmi počas hladomoru. Práve tieto legendy prispeli k tomu, že ho poľský ľud začal považovať za patróna v ťažkých a beznádejných situáciách, čo dokladá aj známe poľské zvolanie „Święty Jacku z pierogami!“.
Hyacint, veľký mariánsky ctiteľ, zomrel na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1257 v Krakove. Pochovali ho v miestnej Bazilike Najsvätejšej Trojice a jeho hrob sa čoskoro stal miestom pútí a mnohých zázrakov. Dominikáni začali zhromažďovať svedectvá o takýchto mimoriadnych udalostiach, čo napokon viedlo k jeho kanonizácii pápežom Klementom VIII. v roku 1594. Jeho sviatok sa dnes slávi 17. augusta.
Svätý Hyacint je patrónom Litvy a ochrancom tých, ktorým hrozí utopenie, i tých, čo sa nachádzajú v ťažkých situáciách.
