Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhoduje spor o kresťanské symboly vo verejnom priestore. Tentoraz ide o pravoslávne ikony v gréckych súdnych sieňach. Prípad Únia gréckych ateistov proti Grécku (Union of Atheists v. Greece) môže mať dôsledky ďaleko presahujúce hranice jednej krajiny.
Grécka vláda mala do 19. februára 2026 predložiť svoje stanovisko. Spor, registrovaný už v roku 2020, sa teraz dostáva do rozhodujúcej fázy. Otázka je jednoduchá, no zásadná: znamená svetonázorová neutralita štátu odstránenie náboženských symbolov z verejných budov, alebo ich rešpektovanie ako súčasti historickej identity?
Zaujatosť, alebo tradícia?
Únia ateistov namieta proti prítomnosti ikon Krista v budove Najvyššieho správneho súdu počas pojednávaní v rokoch 2018 – 2019 vrátane konaní dotýkajúcich sa náboženských otázok.
Podľa sťažovateľov dochádza k porušeniu článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivý proces) a článku 9 (sloboda myslenia, svedomia a náboženstva). Tvrdia, že náboženský symbol v súdnej sieni môže vyvolávať pochybnosť o nestrannosti.
Nejde o tvrdenie, že by sudcovia rozhodovali pod vplyvom ikon. Ide o to, či samotná prítomnosť kresťanského obrazu nevyvoláva pochybnosť o svetonázorovej neutralite štátu.
Grécke súdy požiadavku na odstránenie ikon odmietli. Zdôraznili, že ide o pasívne symboly bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodovanie sudcov.
Do konania vstúpila aj medzinárodná právnická organizácia ADF International. Argumentuje, že odstraňovanie historicky zakorenených symbolov by znamenalo posun od neutrality k ideologickému sekularizmu. Európske právo podľa nej nechráni jednotlivca pred samotnou existenciou náboženského symbolu vo verejnom priestore.
Kľúčový precedens
Rozhodnutie sa nebude rodiť vo vákuu. V roku 2011 Veľká komora ESĽP v prípade Lautsi proti Taliansku potvrdila, že prítomnosť krížov v talianskych štátnych školách nie je porušením spomenutého dohovoru.
Súd vtedy zdôraznil princíp „priestoru na uváženie štátu“ (margin of appreciation), teda právo krajín zohľadňovať vlastnú historickú a kultúrnu identitu, pokiaľ nezasahujú do konkrétnych práv jednotlivcov.
Prípad Grécka tak môže potvrdiť túto líniu, alebo naznačiť jej obrat.
Grécka ústava označuje pravoslávie za „prevládajúce náboženstvo“ krajiny. Pravoslávna tradícia je súčasťou historického vývoja moderného gréckeho štátu.
Z pohľadu gréckeho štátu preto ikony v súdnych budovách nepredstavujú náboženskú dominanciu, ale kontinuitu kultúrnej pamäti.
Verdikt, ktorý sa očakáva v prvej polovici roka 2026, môže ovplyvniť aj ďalšie krajiny. Kríže a sakrálne umelecké diela sú bežnou súčasťou verejných budov v Poľsku, Rumunsku, Španielsku, Rakúsku či v nemeckom Bavorsku.
Ak súd potvrdí doterajšiu judikatúru, upevní právo štátov zachovať historické symboly. Ak nastaví prísnejší štandard, môže to otvoriť cestu k postupnému odstraňovaniu náboženských prvkov z verejných inštitúcií naprieč Európou.
Viac než spor o obrazy
Tento prípad sa netýka dekorácií súdnych siení. Ide o výklad samotnej svetonázorovej neutrality štátu.
Otázka znie, či bude európske právo chápať túto neutralitu ako absenciu všetkých náboženských znakov, alebo ako rovnováhu medzi ochranou individuálnych práv a rešpektovaním historickej identity krajín.
Rozhodnutie zo Štrasburgu tak môže naznačiť, akým smerom sa bude uberať vzťah medzi štátom, náboženstvom a verejným priestorom v nasledujúcich rokoch. A to sa netýka len Grécka.
