Svätá Alžbeta Uhorská sa narodila v roku 1207 pravdepodobne v Sárospataku alebo v Prešporku (dnes Bratislava) ako dcéra uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Árpádovcov a Gertrúdy z Meránie. Už od mladosti ju formovali udalosti, ktoré z nej urobili jednu z najvýznamnejších postáv kresťanského sveta a patrónku chudobných, chorých a trpiacich.
Ako štvorročnú ju zasnúbili s Hermannom, synom durínskeho grófa Hermanna I., ktorý ju chcel získať ako nevestu pre svojho dediča. V súlade s dohodou Alžbetu poslali do Durínska, kde sa pripravovala na život na šľachtickom dvore vo Wartburgu a preberala zvyky a jazyk nového domova. V roku 1213 sa však odohrala tragédia, keď jej matku zavraždili. Táto udalosť Alžbetu hlboko zasiahla a posilnila jej vrúcny vzťah k Bohu.
Napriek predčasnej smrti svojho snúbenca Hermanna – zomrel vo veku 19 rokov – ostala Alžbeta na durínskom dvore. Krátko nato sa zasnúbila s Hermannovým mladším bratom Ľudovítom, ktorý mal Alžbetu veľmi rád a podporoval ju vo viere i vo všetkom, čo prežívala. V roku 1221, keď mala iba 14 rokov, sa zosobášili a začali život naplnený vzájomnou láskou a službou druhým.
Manželstvo s Ľudovítom bolo pre Alžbetu šťastné. Obetavo slúžili svojim poddaným, vzájomne sa podporovali v skutkoch lásky a Alžbeta sa mohla ďalej venovať pomoci chudobným a trpiacim. Mali troch potomkov: Hermanna, Žofiu a Gertrúdu. Ich manželstvo je svedectvom, ako viera a láska k Bohu i k blížnemu dokážu posilňovať rodinný život a prehlbovať manželskú jednotu.
V rokoch 1224 – 1225, keď Durínsko postihol hlad a bieda, Alžbeta pomáhala ľuďom rozdávaním jedla. Dokonca zriadila špitál pre chorých, ktorých sama ošetrovala. Noci trávila v modlitbách a meditáciách, čo bolo neobvyklé pre mladú šľachtičnú.
V roku 1227 Ľudovít odišiel do vojny v rámci križiackej výpravy na výzvu cisára Svätej rímskej ríše. V tábore však zomrel na mor. Alžbeta, v tom čase tehotná s najmladšou dcérou Gertrúdou, zostala vo veľkom smútku a bez finančných prostriedkov, keďže Ľudovítova rodina odmietla uznať jej právo na majetok. Navyše na rozdiel od manžela jeho rodina nemala porozumenie pre Alžbetin spôsobu života. Zostala bez ochrany, deti jej odňali a ju samotnú z Wartburgu vyhnali.
Vo najťažšom období ju podporila teta Matilda, predstavená kláštora v Kitzingene, ktorá jej poskytla dočasné útočisko. Alžbeta napriek ťažkostiam pokračovala v dobročinnosti a v roku 1229 sa presťahovala do Marburgu, kde založila nemocnicu, aby mohla slúžiť chudobným a chorým v duchu františkánskej spirituality.
Tam vstúpila do Tretieho rádu svätého Františka z Assisi, ktorý ju inšpiroval k ešte intenzívnejšiemu životu v chudobe a v pokání. Nielenže rozdávala majetok, ale aj žila medzi chudobnými. Jej duchovný vodca prísny františkán Konrád ju viedol k úplnému sebaobetovaniu. Alžbeta sa vzdala všetkého a oddala sa starostlivosti o chorých a trpiacich, ukazujúc svojím konaním vzor kresťanskej lásky a pokory.
Alžbeta zomrela 17. novembra 1231 vo veku iba 24 rokov. Pred smrťou oznámila čas svojho odchodu, čím len posilnila vieru ľudí, ktorí v nej videli sväticu. Správy o jej zázračných skutkoch sa šírili už počas jej života, a keď bola pochovaná v Marburgu, množstvo veriacich prichádzalo k jej hrobu s prosbou o pomoc a uzdravenie a stovky z nich potom svedčili o zázračných uzdraveniach na jej príhovor.
V roku 1235, štyri roky po smrti, bola pápežom Gregorom IX. kanonizovaná na tom istom mieste, kde bol svätorečený svätý František z Assisi.
Jednou z najznámejších legiend spojených so svätou Alžbetou je príbeh o zázraku ruží. Podľa tejto legendy Alžbeta často nosila chlieb chudobným aj po smrti svojho manžela. Raz ju však zastavil jej nevlastný brat Henrich Raspe, ktorý sa k nej správal nepriateľsky. Keď sa jej spýtal, čo nesie v košíku, Alžbeta odpovedala, že ruže. A keď otvorila košík, namiesto chleba boli v košíku ruže, čím Boh ukázal, že ju chráni.
Po Alžbetinej smrti sa jej pamiatka rýchlo rozšírila po celej Európe. Ešte aj dnes mnohé nemocnice, charitatívne inštitúcie a kostoly nesú jej meno. Na Slovensku je ich 46, najznámejší spomedzi nich je Dóm svätej Alžbety v Košiciach, Modrý kostol (zasvätený svätej Alžbete) v Bratislave a kostol alžbetínok v susedstve Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave. Jej meno nesie aj Vysoká škola svätej Alžbety v Bratislave.
Je patrónkou žobrákov, vdov, sirôt, chorých, trpiacich, pekárov a charitatívnych organizácií.
Maďarská katolícka cirkev každoročne v nedeľu pred Alžbetiným sviatkom organizuje zbierku v prospech núdznych. Na viacerých miestach v Maďarsku sa pri príležitosti Alžbetinho dňa organizujú dobročinné plesy.
Svätá Alžbeta je skutočným príkladom pre všetkých, ktorí majú vedúce úlohy: vykonávanie autority na každej úrovni musí byť uskutočňované ako služba spravodlivosti a láske, v neustálej snahe o spoločné dobro.
Drahá svätá Alžbeta, ty, ktorá si nezištne milovala všetkých okolo seba! Pomôž mi zbaviť sa egoizmu a závisti, aby som mohol skutočne milovať druhých. Nauč ma, ako byť veľkorysý a nápomocný vo všetkých situáciách. Daj mi silu odpustiť tým, ktorí mi ublížili, a nauč ma, ako pomôcť tým, ktorí ma potrebujú. Modli sa k Pánovi za mňa, aby som sa naučil milovať každého s čistým srdcom. Amen.
Svätá Alžbeta, ty, ktorá si s pokorou prijala svoj osud a Božiu vôľu! Prosím ťa, pomôž mi prijať situáciu a okolnosti, v ktorých sa momentálne nachádzam. Nauč ma, ako byť pokorný a akceptujúci vo všetkých situáciách. Daj mi silu, aby som nežil len tak, že budem venovať pozornosť sebe, ale venovať pozornosť aj druhým a pomáhať im. Prosím ťa: stoj pri mne vždy v pokornej službe. Amen.
