Na prvý pohľad táto hra pôsobí ako nevinný experiment: vezmeš papier, nakreslíš naň štyri polia so slovami „yes“ a „no“, položíš naň do tvaru kríža dve ceruzky a opýtaš sa: „Charlie, Charlie, are you here?“ (Charlie, Charlie, si tu?) Potom čakáš, či sa ceruzka pohne. Pre niekoho nevinná hra, pre kresťana duchovné nebezpečenstvo.
V minulosti sa rýchlo šírila medzi deťmi a mladými ako virálna výzva. Zdanlivo ide o hru, pri ktorej sa vyvažovaná ceruzka pohne a údajne odpovie na položenú otázku. V skutočnosti však ide o formu veštenia, teda o pokus získať informáciu z duchovného sveta mimo Boha. A to už nie je hra, ide o vážnu vec.
Kresťanstvo od čias Starého zákona považuje veštenie, čarovanie a vyvolávanie duchov za hriech proti prvému Božiemu prikázaniu: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ (Ex 20,3)
Okrem Boha existujú aj temné duchovné sily. Preto vedome neotvárame dvere niečomu, čo nás môže duchovne zraniť.
Možno si niekto povie: „Ale veď je to len hra, nikto tomu neverí.“ No ako hovorí staré príslovie: Kto sa zahráva s ohňom, môže sa popáliť. Aj keď niekto nevie, čo robí, duchovný svet to vie.
Ak človek pozýva „Charlieho“, vyjadruje tým súhlas – a pozýva niečo, čo nepozná. Aj keď je to zvedavosť alebo nuda, môže to viesť k duchovnej nerovnováhe, strachu, úzkosti alebo dokonca k potrebe duchovného oslobodenia.
Ak niekto túto „hru“ skúsil, nemusí prepadať panike. Duchovní autori radia, aké kroky je potrebné podniknúť:
- Zriecť sa vedomej či nevedomej účasti na hre.
- Poprosiť Boha o odpustenie a ochranu.
- Odovzdať to vo sviatosti zmierenia.
- Modliť sa – nie s úmyslom, aby sa niečo „odčarovalo“, ale aby sa obnovil vzťah s Bohom.
Deti a mladí dnes čelia tlaku, ktorý si my dospelí často ani neuvedomujeme – cez sociálne siete, trendy a „nevinné výzvy“ sa im ponúkajú cesty, ktoré sa môžu skončiť duchovným zranením. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme ich viedli k rozlišovaniu, učili ich pravdu o duchovnom svete, otvorene hovorili o nebezpečenstve okultizmu, ale najmä ukazovali krásu života s Bohom.
Deti potrebujú viac než zákaz – potrebujú pochopenie, dôveru a smer. A alternatívu. Kto už dieťaťu bral z rúk nebezpečnú hračku, vie, že mu musí ponúknuť niečo zaujímavejšie. Pomôžme im vybrať si svetlo namiesto temnoty. Lebo kto si vyberá Boha, vyberá si život.
Svet plný zvedavosti, temných výziev a pseudoduchovných praktík nás často láka „vyskúšať si niečo nové“.
Radšej ako ceruzku, ktorá sa trasie pod váhou zvedavosti, skúsme otvoriť Bibliu, rozprávať sa s Bohom a nasmerovať svoj život k jeho svetlu. Možno sa nedozvieme, čo nás čaká, ale určite sa dozvieme kto – Boh a jeho milujúca náruč.
