Pán Ježiš po tom, čo odišiel z Nazareta, kde ho neprijali, išiel do Kafarnauma, mesta na brehu Galilejského jazera. Ježiš rád toto rušné a živé miesto navštevoval. Na brehoch jazera a okolitých pahorkoch sa rozprestierali mestá a dediny. Samotný Kafarnaum mal výhodnú polohu: ležal na hlavnej ceste z Damašku do Jeruzalema; išlo teda o centrum cestovného ruchu.
Pre Ježišovo účinkovanie bolo toto miesto dôležité. Ako učil v okolitých synagógach, v jednej z nich začal naňho kričať posadnutý človek. Ježiš mu to nedovolil a oslobodil ho od zlého ducha. A všetci sa čudovali, akú má moc aj nad zlými duchmi.
My dnes vieme, že Ježiš je Spasiteľ sveta. A napriek tomu, že sme ho ukrižovali, vstal z mŕtvych, má teda moc aj nad smrťou, nielen nad diablom. Dnes sa mnohí ľudia zaujímajú viac o kuriozity okolo vyháňania zlého ducha, než by sa zaujímali o to, čo ich Ježiš môže naučiť, ako môžu žiť slobodní od zlého ducha s mocou Ježiša, ktorý je v nás.
Ježiš naozaj vyháňa zlých duchov; aj z nás, ak o to prosíme. Každé pokušenie diabla je vlastne navádzanie na zlé a Duch Svätý nás vtedy upozorňuje: „Pozor, už si sa raz za to hanbil, raz už si bol nahý.“ A keď sa rozhodujeme pre Ježišov postoj, tak vlastne Zlý nad nami nemá žiadnu moc.
Často si my kresťania myslíme, že je na svete strašne veľa zla – čo aj je –, ale preto si ho tak veľmi všímame, lebo je tak veľmi viditeľné. Činenie dobra a vzájomná služba sa nechváli, a preto sa nám zdá, akoby toho zla bolo oveľa viacej ako dobra. Ale oveľa dôležitejšie je naozaj to, čo nás učí on: milovať Boha, nechať sa ním milovať a potom tou istou láskou milovať blížneho.
Nech nám v tom Pán pomáha!
