Podľa vyjadrení kardinála Waltera Kaspera chcel pápež František presadiť uvoľnenie v oblasti celibátu a prístupu ku kňazstvu, ale zároveň nechcel riskovať rozkol v Katolíckej cirkvi. „Myslím si, že František určite chcel niečo zmeniť, ale emeritný pápež Benedikt spolu s kardinálom Robertom Sarahom v tom čase úspešne zasiahli,“ povedal kardinál Kasper v rozhovore pre berlínsky mesačník Cicero.
Podľa kardinála sa postavenie žien v spoločnosti a v Cirkvi stalo „megaproblémom“. A je naliehavo potrebné o tom ďalej diskutovať, povedal 92-ročný prelát. V mnohých miestnych cirkvách i v Ríme sa toho podľa kardinála udialo veľa a ženy preberajú úlohy, ktoré boli predtým povolené len mužom.
Vzhľadom na kompetencie pápeža kardinál pripomenul: „Je určite mylné si myslieť, že pápež by mohol svojvoľne a sám rozhodnúť o tom, či budú mať v budúcnosti prístup ku kňazstvu aj ženy.“ Pre takéto zásadné otázky potrebuje pápež globálny, teologicky podložený morálny konsenzus v celej Cirkvi. „Takýto konsenzus nie je predvídateľný nielen medzi biskupmi, ale ani medzi veriacimi a teológmi.“ Aj v Nemecku stále existuje tak súhlasný, ako aj odmietavý postoj.
Podľa kardinála prešla otázka homosexuality v západnom svete v posledných desaťročiach zmenou, ktorá do značnej miery viedla k rešpektovaniu odlišných orientácií. „Toto však nebolo akceptované ani v Katolíckej cirkvi na Západe, ani v iných kultúrach,“ povedal kardinál. Ako príklad uviedol africkú cirkev. Tam je otázka polygamie oveľa naliehavejšia. Cirkev musí znášať tieto napätia. Musí čeliť modernite, ale nesmie sa nekriticky prispôsobovať duchu doby.
Kardinál Kasper si na mušku vzal aj takzvanú Nemeckú synodálnu cestu. Tá podľa neho nezahŕňa všetkých, na rozdiel od jej tvrdenia. „Z tohto pohľadu táto synodálna cesta nie je synoda, nie je to spoločné kráčanie,“ povedal kardinál, ktorý však synodálny princíp či potrebu reformy Cirkvi nepopiera. „Cirkev sa nedá obnoviť tým, že sa začne štrukturálnou reformou. Samozrejme, potrebujeme aj štrukturálnu obnovu, ale tá musí vychádzať z vnútornej duchovnej obnovy,“ zdôraznil kardinál.
Na margo činnosti Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) kardinál Kasper poznamenal, že by nemal ignorovať širokú cirkevnú základňu a hlas iných miestnych cirkví. „Veľa vecí sa tam pokazilo. My Nemci si často myslíme, že to dokážeme sami a budeme hovoriť iným, čo majú robiť,“ povedal 92-dvaročný bývalý prezident Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov.
Začiatkom mája boli medializované iné kardinálove vyjadrenia, v ktorých odmietol intervenciu záujmovej skupiny známej ako „Saint Gallenská mafia“ v rámci konkláve v roku 2013, z ktorého vzišiel pápež František. „‚Saint Gallenská mafia‘ je výmysel novinárov založený na vtipnej poznámke kardinála Godfrieda Danneelsa z Mechelenu-Bruselu,“ povedal Kasper. „Vymieňali sme si názory na svoje pastoračné skúsenosti, problémy a situáciu Cirkvi, ale nikdy nie na to, kto by mal byť budúcim pápežom.“
Existencia skupiny Saint Gallen sa stala známou v roku 2015 vďaka biografii bruselského kardinála Godfrieda Danneelsa. Aj on patril do skupiny, ktorá sa od roku 1996 každoročne stretávala vo švajčiarskom Saint Gallene z iniciatívy dnes už zosnulého milánskeho arcibiskupa kardinála Carla Martiniho. Údajne je jej súčasťou približne 45 liberálne zmýšľajúcich biskupov.
K vplyvu skupiny na zvolenie pápeža Františka kardinál Kasper poznamenal: „Skutočnosť, že v konkláve dosiahol potrebnú dvojtretinovú väčšinu, nebola dielom relatívne malej ‚mafie‘, ale dielom Ducha Svätého.“
Podľa KNA spracoval: Rastislav Čižik
